Zväd

zväd nutý studený strom
vädne mi za oknom už roky,
torzo mejnstrímovej sochy,
má čo povedať
o krachu spoločnosti.

každý pod oblekom nosí kostým
pod ním hrošiu kožu,
niekedy aj horšiu,
horkosť treba požuť.

sto rúk
každý deň sa dotkne jednej ruky,
úsmevy a muky
vidno niekde pod smejivou vráskou.

mám stále celkom náskok,
som spásonosnou páskou,
harmonický návrat hlásam,
som celkom lajf strong.

a strom
mám stále na očiach,
čerstvo opršaný vädne
ten čo ho tam sadil,
nemohol to vedieť

že tisíc vrelých očí
strom uvidí v pekle
nevyschne a nezvädne,
lebo tie oči sú pekné,
a želajú mu návrat k preslneným dňom

čo sa deje vo mne,
vidím za oknom.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu