Oliver

Muž. Asi tridsaťročný s priblblým úsmevom idiota a skleným pohľadom si vykračuje po ulici. Má oblečený manchestrový oblek a v ruke drží aktovku, ktorá vyzerá ako kabelka. Všetci sa po ňom obzerajú. Lebo podľa všetkých merítok normálnych ľudí bol nenormálny. Idiot. Za uchom má prilepenú žuvačku a v ústach žuje druhú. Ako som povedal. Idiot. Príde na vlakovú stanicu, vypýta si lístok na druhý koniec republiky a nechá sprepitné päť eur. Ako som povedal... Ale nebudem sa opakovať. O opakovanie stupídnej jednoslovnej frázy v tomto príbehu nejde. Ide tak povediac o... Idiota.

Prediera sa vlakom a ustavične sa každému ospravedlňuje. To veru nieje normálne. Kto sa dnes niekomu ospravedlní, za to, že do neho omylom tresol. Slušnosť sa dnes nenosí. Rovnako ako žuvačka za uchom.

Našiel voľné kupé. Len s jedným obsadeným miestom. Slušne sa opýtal a po kladnej odpovedisa usadil. Rovno. Ako v inštruktážnom filme pre prvákov na zápise. Roztiahne úsmev od ucha k Uchu. Zažiari očami na teraz už spiacu dievčinu so založenými sluchátkami a spustí.

,, Moje meno je Oliver. Urcite vás zaujíma aj moje priezvisko však? nuž... aj to je Oliver. Tak ma pomenovala Marta, moja adoptívna mamina z Račianskej ulice. Našla ma len tak samého na ulici, vo vreci od zemiakov. Keď vrece otvorila, urobil som na ňu Baf! a ona sa skoro počúrala od čaku. Myslela si, že o vreci je nejaká mŕtvola. A miesto toho som na ňu vybafol ja. ani neviem prečo si ma vzala domov. šetci o nej vraveli, že je pobehlica... alebo ľahká žena. Zistil som prečo. Vždy keď totiž prišiel pýtať majiteľ bytubytu nájomné,pobehla k oknu a s ohromnou ľahkosťou preskočila von a už jej nebolo. Naozaj ľahká žena. Marta mala len asi štyridsať kilo. Asi bola pekárka. každú chvíľu prišla z kuchynu s nosom zababraným od múky. Škoda, že som nikdy žiadny z jej koláčov neochutnal. Pri toľkom pečení musela mať ohromné skúsenosti. " Oliver sa odmlčí a pozerá sa von z okna. Sleduje mihotajúce sa stromy za oknom. "Zvláštne"pomyslí si. "Prečo to vyzerá že my stojíme a celá zem sa hýbe?"

,,Iste chcete vedieť viac o Marte slečna." prihovoril sa po chvíli. ,,Viete... ona mala po ruke vždy nejakú múdrosť. Teraz si spomínam len na.... Lepší vrabec v hrsti, ako banán v prdeli....doteraz som vlastne nepochopil význam. alebo... pod päťsto ani potkan nevyfajčí. Tu už to mám jasnejšie. Tam šlo zaručene o ceny cigariet. V tom bola Marta zbehlá. Pamätám sa, že milovala horkú čokoládu.Bola na nej závislá. stále za ňou chodili nejakú muži a kŕmili ju. Čudujem sa, že nepribrala ani deko. Stále kričala "ešte, ešte" keď sa dožadovala viacej čokolády...Ja som z nej nikdy nemal ani kúsok. V tomto bola lakomá... nechávala si všetku čokoládu pre seba, Ja som Vždycky musel čakať za dvermi. Neskôr som prišiel na to že nechcela aby som si pokazil zuby..."

Oliver sa odmlčal. Až teraz si uvedomil, že mladá slečna spí. "Ako dobre" zahundral si pre seba"o jeden dobrý skutok na dnes viac. Podarilo sa mi ju uspať. Mal by som si na to urobiť živnosť."

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu