Blázinec s názvom SPŠE

Je ráno 6:30 zrazu mi zvoní budík,beznádejne ho zaklapnem a a povzdychnem si "ah zase škola" ,ale teraz idem do niečoho nového pre mňa tak sa musím predviesť nejako normálne a nie s mojimi obvyklými trapasmy ,tak hneď som trielila do kúpeľne , kde som zo seba spravila človeka,teda snažila som sa spraviť ,z kúpelky som si rovno namierila do mojej izby kde som v rannej melanchólii hľadala niečo "normálne" na oblečenie.Nakoniec sa mi to vydarilo a hurá do kuchyne ,v ktorej som sa snažila do seba dostať aspoň trošku jedla,aj keď mi to dajako nešlo,hrkla som do seba čaj a ide sa...však už aj tak meškám Lenka ma asi zabije. No nehovorím zvoní mi mobil,kto iný ako Lenuška "kde si???" a nasledovala moja obvyklá odpoveď pri mojom večnom meškaní "hneď som tam,čakaj ma!"

Zrýchlila som krok a zase mi zvoní mobil,Lenka je nedočkavá tak zdvihnem a zvresknem "hneď som tam" ešte cestou za ňou som stretla už teraz bývaleho spolužiaka(mala som ho moc rada,však aj on mňa tak som pozdravila,len nebolo ćasu na pokec,bo ja som ponáhlala za Lenkou...no konečne sme sa s ňou stretli je polaj10 a lena stresuje , že nestíhame..nič nenormálne, pri mne si na to každý zvykne

tak sme kráčali najrýchlejšie ako sa nám dalo,v priebehu toho mi zase zvoní mobil,volala mi moja lasočka kde trčím čaká ma predsa pred školou a zase moja odpoved..hneď sme tam(to by som nebola ja)..

ale nakoniec sme to naštastie stihli moja láska bola stále pred školou a ja celá štastná, že nemeškáme až tak moc tak hneď sme išli do tried,do tried pre mňa ešte celkom neznámych ale mám moju lásku po boku , ktorá ma priviedla k mojej 1.B a pridal sa k nám aj môj naj kamoš takže sme ešte v tom rannom vzruchu stihli dať pokec a pár božtekov s laskou a vyhnali ma do triedy.

tak som šla a som len potichu zamrmlala pri takom sympošovi že ahoj je tu voľné , môžem si prisadnú´t?? a to co som nechcela sa stalo,celá trieda chalanov sa otočila na mňa,cely vyškerení,že pribudla ďalšia baba,naštastie sme tam tri a tridsaťjedna chalanov...dosť veľké počty ...a teraz zrazu vo dverách stojí náš triedny . ktorý nenávidi SPROSTÝCH A DRZÍCH (opakoval to dokola,ale je to sympoš USHEER ) a takto sme tvrdli v škole do 11tej dokonca sme hneď dostali aj knihy..sme kukali jak puci na ne ale podarilo sa nám to a konečne hurá koniec môžme ísť domov(pstatné triedy boli už davno preč,len my sme boli poslední tak všetci šťastní sme sa pobrali preč z blázinca s názvom SPŠE....

A TAKTO TO BUDE ĎALŠIE 4 ROKY..VŠETCI SA NEDOČKAVO TEŠÍME

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu