povedala som,to len k Tebe cítiť viem.
Povedala som neopustím Ťa,
tak neopusť Ty mňa.
Povedala som to skôr ako som si rozmyslela,
čo ak som si ten cit k tebe iba vymyslela.
Tak teraz sa bezmocne môžem pýtať,
prečo ťa musím každý deň vídať.
Prečo som ti vravela také veci,
keď teraz cítim, že to boli keci.
Stále,stále sa pýtam bezmocne prečo,
prečo nemôžme mať my dvaja v láske leto.
Prečo ti už nedokážem písať básne ako ťa milujem,
Prečo? lebo to nieje pravda,dávno to už viem.
Keďže nevyryli sme naše srdcia do stromu,
pretože každé chce ísť niekomu inému.
Nemáme naše srdcia spriaznené,
boli sme si malé náplaste.
Teraz každé srdce niekam inam chce ísť,
za úplne iným chce prísť.
Aby boli šťastné,
nech nemusím písať takéto básne.
Tak rozídeme sa v chladnom kľude,
ja verím,že to tak lepšie bude.
No asi by som mala prestať veriť na rozprávky,
a na ten sen , čo snívam a je krásny.
Ako by nám bolo spolu dobre
no obaja tú pravdu vieme,
len si ju do očí nepovieme.
Hovorím takto sa o konci nedozvieme.
Tak píšem báseň. ktorá sa konči,
keď napíšem poslednú bodku,všetko sa skončí.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
puffko
22. 9.sept. 2007 20:39
tie posledne dva verse su super... vlastne cele to bolo pekne..
Napíš svoj komentár