Hlava XXII. Nádherná to proste kniha. Dnes som ju dočítal 5x. Slzy sa mi tlačia do očí a ja tlačím do vreckovky sopľe. Som chorý. Cítim ,že sa ma pokúša zmocniť teplota ,no nemôžem zistiť či je to pravda. Lebo ak to pravda je, zajtra by som sa nepokúšal vsať do práce. Mám svoju prácu rád. Hlavne ,keď sa so šéfom rozprávam o vsťahu k práci. Ale myslím ,že ju nemá rád. Len sa pretvaruje aby sa necítil ako odroň ,pretože mu všetci tvrdia ako ju milujú. Je to pokrytec. Ako moja matka. Vždy tvrdí: Mám ťa rada. A práve keď vyvediem niečo hlúpe a jej lásku potrebujem, zbije ma varechou. No nie je to nechutné? Najprv ma zmastí ako žito. Až mám na zadku klobásy. Potom pokojne strčí tú varechu do hrnca, kde varí kapustnicu. Ináč tá kapustnica ani za veľa nestojí. Bo otec z nej nenápadne povyjedá klobásy. A ja potom musím jesť kapustnicu bez klobásy s klobásou na zadku. Čo určite uznáte nie je žiadny pôžitok. No ale už musím ukončiť tento blog ,lebo moja osem ročná sestra sa dožaduje svojho práva na miesto za počítačom. Zaujímavé ,že pozná všetky svoje práva no ani jednu povinnosť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
AJ moja sestra je taká.Aj mamina
To sa stáva