v nudnej rannej hmle.
Noha za nohou padá
v ušiach mi práve umrela hudba, tak...
Zapnite si vnemy! prázdne duše úbohej súčasnosti
úsmev na gombík
objatie na diaľkové ovládanie
dve pusy – nadplán
Sám
nikto
nikdy
nič
neznamená.
23.10., 6:31, 11 stupňov
Rannému „prepáč“ stále nerozumiem
a vôbec netuším, či ešte máme rovnaké kľúče
od samých seba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mimue
23. 2.febuára 2010 18:19
wow zas nadherne.. len skoda ze smutne..zislo by sa mi nieco vesele si precitat
4
hmmm nemyslela som si, že existuje niekto, kto by písal podobne ako ja nice
5
ja tak nechápem "večerné dobrú" noc s pusou na líce....možno sa klúč zalomil v zámku
Napíš svoj komentár