krásou duše podmanila
i keď srdce citom šumí
zostával som zatiaľ nemí
Tváričku ku mne natočí
opätujem pohľad do očí
zrýchlený mám tep i dych
skúšam zlomiť svoj ostych
Dostávam sa zvoľna k činu
slová zo mňa voľne plynú
a vravím pravdu jedinú
že nemám oči pre inú
Čas v tu chvíľu spomalí
cítim sa byť bezbranný
hádam sa plameň zapáli
a ja neskončím sklamaný
...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár