Keď Aashlee po prvý krát otvorila dokorán oči, uvedomila si, že jej tu čosi nehrá. A počiatok jej aj povedal, čo. Musela vykríknuť, keď sa pri nej objavila tá ohyzdná tvár toho, kto ju držal a snažil sa jej podrezať krk. Ale nebol to Dirck, bol to ten pavián Andrew, ktorého nakoniec... Spacifikoval Pán pekiel, pokiaľ ešte dobre rozumela tomu, čo sa dialo, keď ona padala do bezradných hĺbok, ktoré jej nedokázali nijak pomôcť. Vraj sa má niečo. dozvedieť. Ale dopekla, čo to má byť?! Iba to vyrozumela v chodbičke, ktorou prešla, aj keď si myslela, že posledný krok už neurobí. Hmla spred jej očí zmizla a videla pred sebou Andrewa. Cítila, že má nejaké čudne ťažké ruky a dokonca aj nohy, ale potom pochopila, prečo. Mala ich zviazané. Nevedela sa ani hnúť. Čo je ešte potrebné k tomu, aby konečne bola VOĽNÁ?! zase na milión atómikov sa jej rozpadnúť nechcelo, musela preto vydržať a potichu sedieť, zatiaľ čo sa na ňu díval nejaký smrad, ktorý jej chcel len zle. Striaslo ju hnusom. Zacítila v zápästí bodavú bolesť, keď sa pohla, ale to kvôli tesne utiahnutým putám na rukách, ktoré ju dokonca aj štípali. Byť dušou v ničom a mať ešte stále svoje pocity, myšlienky, ktoré sa neriadia ničím, len ňou samou, ju privádzalo ku spokojnosti, ale v tomto spokojná nebola. Akoby niekto večne jej vlastný život programoval a akoby sa musela kvôli tomu stretať s osobami jej odpornými. Preboha, veď je.. Vlastne bola malé dievča, ktoré rozprášilo auto! Videla vlastný titulok na úvodnej strane novín a dokonca sa dozvedela aj to, že svojej matke zavadzala. Chcela byť s ockom, ktorého jej matka milovala, a kvôli ktorému sa nakoniec ich cesty rozišli...
,,Šípková Ruženka, už nesnívame" Zarehotal sa Andrew, ktorý na nej videl nevôľu a zahmlený pohľad plný samoľútostii. Hneď na to však aj snívať prestala. Ocko a matka, tie predstavy prekryl zápach z pokazenej ústnej dutiny Andrewa, ktorý sa snažil rezignovane tváriť, ale nešlo mu to ani za nič na svete. Nakoniec sa rezignovane tvárila Aashlee a Andrew sa hneď na to vzpriamil. ,,Labyrintom si prešla?" spýtal sa zjavne so záujmom, aj keď jeho tvár ukazovala niečo iné. A to nezáujem. Akoby to dávno vedel. A vraj vedel. Aashlee prikývla. ,,Ďalšia skúška?" Vytiahla nechápavo obočie. Veď keď ju Dirck kúpil, ako môže byť ďalšia skúška? nechcela o nej ani počuť a potom stála v rezidencii baróna, či ako sa prekrista pána ten psychopatický maniak nazýval. A nakoniec sa dostala práve sem, čo absolútne nečakala, ale stalo sa.
,,Čo?" Spýtala sa akoby na okraj a prehliadla si ho. On sa vzpriamil a pousmial sa.
,,Nepovedali jej to." Zašepkal potichu sám pre seba a povzdychol si.
,,Nie, nepovedali sme jej to!" Ozvalo sa nečakane, keď dolu schodami prišli aj Bob a Pán pekiel, ktorí pod krkmi držali dvoch grázlov, Dollea a Evrana. Aashlee zabubnovala krv v ušiach. Bob sa na ňu pozeral a bolo vidieť, že sa ku nej chcel vrhnúť, ale nešlo to len tak.
,,Čo ste mi nepovedali? zasa." Zavrčala Aashlee a bubnovanie v ušiach prestalo. Začala cítiť nenávisť voči obom týmto chlapom, ktorí pred ňou stáli.
,,O tom potom." Povedal Andrew, ktorý sa zasmial pri pohľade na Boba a Pána pekiel. ,,Vyzeráte obaja tak úboho..." povedal smiešnym ironickým tónom hlasu a prezrel si najmä Boba. ,,Takže rád by si túto kočku mal, však?" Spýtal sa ho a provokačne k Aashlee podišiel. Prehrnul sa jej vo vlasoch a Bob postúpil s Evranom pod krkom o krok bližšie
,,Ty..."
,,Bob, prestaň, aj tak sa vráti." Zašepkal Pán pekiel a pozeral sa pri tom na Aashlee, o ktorú zrejme šlo.
,,Tak vravte!" Ozvala sa rýchlo Aashlee, čosi tu nehralo od začiatku, vedela to, vedela! A nikto jej nič nepovedal, v podstate ako vždy.
,,Nie, nie, kam sa ponáhľať, miláčik..." Zasmial sa Andrew a prezrel si oboch, ktorí držali jeho kumpánov pod krkom. ,,Najprv pustia mojich priateľov a až potom..."
,,Podmienky tu kladieme my. Keď im tuto na krčnej tepne zastavíme aj tak zastavený obeh, ich telá umrú." Aashlee sa rozblikala kontrolka nad hlavou, čosi začala tušiť, keď toto povedal práve Pán pekiel. Ich telá umrú? Čo je to za blbosť? Čo je to za totálnu hovadinu, keď už dotyční sú mŕtvi?
,,Hej, hej, pomaly, Pán pekiel, to by ste neurobili, nie?" Sladkým podlízavým tónom zaútočil Evran, keď sa pozeral dozadu na Boba, ako sa snaží ovládať.
,,Nechcel by som to urobiť, ale musel by som." Ozval sa Pán pekiel takým istým hlasom a Aashlee naklonila o čosi dopredšie hlavu, aj keď jej ktosi vzadu držal prameň vlasov. A ten niekto ju práve chytil nervózne aj za plece a snažil sa ovládať.
,,Takže vy si chcete klásť podmienky?" Spýtal sa vrčiac Andrew a zdalo sa, že nemá na výber. Dolleo sa snažil vyprostiť z náručia Pána pekiel, ale nešlo mu to, len sa viac dusil. ,,Aké sú teda vaše podmienky, Vaše veličenstvo?" Andrew urobil smiešny pukerlík, ale akosi zamrzol, keď sa ozval nahnevaný hlas Aashlee.
,,Chcem vedieť, čo sa to tu deje! Dopekla! Prečo mi niekto niečo konečne nepovie? PREČO som zase tu? Prečo... Tak moment!" Obrátila drsne zrak na Pána pekiel. Ani nezačala hovoriť a Pán pekiel sa pousmial.
,,Aashlee, už ti to dopína. Teraz ju pusť, chceme jej to povedať bez toho, aby si ju mohol zabiť naozaj." Obrátil sa na Andrewa a ten s neochotou rýchlo odviazal putá na nohách a rukách Aashlee. Tá vstala, prešla ku schodom a zmizla v otvore.
,,Pustite ich." zachripel Andrew a Pán pekiel si Dollea ešte o čosi zmačkol. Evran bol voľný, Dolleo ešte nie. Bob utekal za Aashlee, Pán pekiel ostal. ,,Tak?" spýtal sa Andrew a díval sa na Evrana, ktorý si šúchal hrdlo. A vyzeral nezúčastnene.
,,Necháme ich, nech si všetko povedia." Pán pekiel zmačkol krk Dollea a ten sa v pár sekundách zmenil na zhluk atómov. Andrew zozelenel, Evran sa stiahol do kúta. A Bob zatiaľ utekal za Aashlee, ktorá...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár