,,Nechcem nič počuť, opäť ste mi klamali, doteraz som nedostala jediné slovo pravdy, okrem tých sprostých vecí, ktoré som musela prežiť! Čo to má všetko znamenať?! Dočerta, konečne zisti, kedy máš hovoriť a kedy držať ústa!!" Vrieskala po ňom Aashlee a potom sa pozrela za seba. Boli aj ďalšie dvere. Otočila sa, ale Bobova ruka spočinula na jej ramene. ,,Nechyta..." Začala, no nedokončila, keď jej ústa stisol druhou rukou a privinul si ju ku sebe.
,,Psst.." zašepkal jej potichu a nie tak, ako kedysi, keď sa s ňou rozprával, ale chladne, akoby to nebol absolútne on. Aashlee zaťala zuby a pomaly prikývla na Psst, tým pádom, bude ticho. ,,Daj mi možnosť." Povedal jednoducho a dal jej z úst ruku dole, ale svoje ruky okolo jej hrude nechal.
,,Hovor." Povedala stručne a zamrmlala čosi v zmysle: klamár, na konci slova.
,,Ozaj som ti to chcel povedať, ale nedalo sa, skrz Malcolma." Povedal jej začiatok a Aashlee sa zachechtala.
,,A kto je preboha Malcolm?" Spýtala sa takmer so smiechom, ale Bob ostal vážny.
,,Malcolm Trey Hell." Povedal kvázy celé meno a Aashlee akoby sa začalo vyjasnievať.
,,Takže..."
,,Áno, je to tak, Malcolm Trey Hell, to je pravé meno Pána pekiel, avšak, ten už sám seba nezachráni." Povedal potichu Bob a pustil Aashlee, ktorá na neho vyvalila oči.
,,Veď Hell, je peklo, preto sa stal Pánom pekiel?" Spýtala sa potichu. ,,A načo tie výstrednosti "Pán pekiel, áno Pán pekiel? Nie, Pán pekiel..." A podobné somariny?" Jej tón prechádzal do ironického a plného smiechu.
,,Nenávidí svoje meno, nikdy ho nemal rád, mal možnosť byť tu, konečne niekde." Bob si sadol na schod pri dverách a prezrel si okolie. ,,No, poviem ti, nestal sa Pánom pekiel kvôli svojmu menu, ale kvôli tomu, že pomaly každý začínal veriť, že on sa sem svojimi teroristickými postupmi hodil najviac. Prebehlo asi sto rokov, čo on je tu, a konečne si myslel, že niekde je, niekde, kde jeho meno nevie nik a rešpektujú ho i bez toho. Mňa si zvolil za pravú ruku, pretože som mu najviac pripomínal jeho ako dieťa, v jeho rokoch. Ale jeho JA už nikto nezachráni, je mŕtvy, a naozaj mŕtvy.. Je len zázrak, že sa nedal povolať do Neba, pretože skutočné peklo..." Stíchol. Aashlee si ku nemu prisadla. ,,Vlastne.. to peklo... To, čo sme tu, nie je skutočné. To skutočné má každý z nás na zemi." Dopovedal svoju myšlienku a privrel trocha oči, aby sa rozpamätal.
,,A čo to má spoločné so mnou?" Spýtala sa jednoducho Aashlee a Bob prikývol.
,,Hneď sa dostaneme k meritu veci." Odpovedal jej formálne a Aashlee tak len počúvala. ,,Trey, tak ho budem volať, bol za živa veľmi milý mladík, ktorý si myslel, že život je len o zlu. A tak zlo chcel zničiť, vďaka tomu ho chceli zabiť. Tým, že sa ocitol tu, pochopil zopár vecí už hneď, ako upadol do kómy. Po prvé: Čas tu plynie rýchlejšie, ty si tu zatiaľ takmer rok, v tvojom svete sú to takmer dva roky, teda to tu plynie presne o dvanásť mesiacov rýchlejšie. Tým pádom, ja som tu už desať rokov, ja budem mať.. Pomaly štyridsať a ešte nikto nevie, čo sa so mnou deje." Zasmial sa a Aashlee si ho prezrela. ,,Áno, tu je to merito veci. Videla si sklamanie v zrkadle skutočnosti? Aké bolo?" Spýtal sa Aashlee a tá stiahla zrak.
,,Ocko vyhodil mamu, pretože si priala moju smrť, aby ho mala pre seba. Psychicky narušená ženská, ktorá ma celý život mala rada, je zrazu šťastná, že jej jediný plod, ktorý s ockom splodili, je mŕtvy." Aashlee sa zachmúrila.
,,Klamstvo." Úsečne povedal Bob. ,,Čo si potom ešte videla...?"
,,Teba, ako nadávaš tým škriatkom za to, čo urobili, že ma poslali niekam, tuším do labyrintu." Pozrela sa na Boba. Klamstvo? čo to znamená?
,,Nie, toto je pravda, ale videla si ešte niečo." Obrátil na ňu zrak a Aashlee sa zamyslela.
,,Videla, ako napísali o nej článok v novinách, že je mŕtva a zabil ju nezodpovedný vodič." Ozvalo sa spoza nich a Pán pekiel si mydlil dlane na to, čo sa práve chystal urobiť. Ale... Čo to vlastne bolo? vyzeral spokojne, vyzeral ako.. Spokojný vrah.
,,Hej, to som.. videla." Povedala pomaly Aashlee a prezrela si Pána pekiel.
,,Tak aj to bola lož. Labyrint, svet tam hore, kde si mala ostať, kde ťa zabili, to všetko bolo fingované, to všetko si ani podstúpiť nemusela. Tvoj rozsudok sme mali dávno pred tým, ako ťa zrazilo to auto, v rukách. Ale chceli sme si to overiť." Povedal Bob a tiež nespokojne pozeral na Pána pekiel. Ten sa len nevinne usmial a prisadol si ku nim. ,,Andrew, Dolleo, Evran?" Spýtal sa pomaly a Pán pekiel len mykol plecami.
,,Nebudú prekážať." Odpovedal pomaly na jeho otázku a Boba z tej odpovede zamrazilo v chrbte. To neznelo dobre.
,,Takže poporiadku, dostala som sa sem preto, aby ste si so mnou pohrali ako s obyčajnou obeťou, o ktorej ste si mysleli, že nevie, čo koná a dokonca bola taká naivná, že všetkému uverila. Len jediná vec, ktorá ma štve na tom, ako ste mi klamali... ČO sa so mnou stane? Alebo vlastne - Stalo? Čo teraz? Ako to bude?! ČO je so mnou tam hore???" spýtala sa potichu Aashlee a Bob s Pánom pekiel sa na seba pozreli...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár