„Pripadám si, ako keby sme tu riešili vraždu. Alebo nejaký dobre prepracovaný vtip“ prekrútila Cloe pri západe slnka, čo ešte stále sedela aj s Alessandrom a deťmi pri jazere. Dlane si pevne stískala o seba, ako keby sa modlila. Pozerala sa na hladinu, odkiaľ sa odrážali posledné slnečné lúče, no niektoré ani nie. Jazero ich uzamkýnalo do svojich tajomných hlbín a sem tam si zaspievalo svoju melancholickú hudbu, ktorú tak milovalo. Deti stáli obďaleč a hľadali si kamienky pri jazere. Alessandro sa zotavoval zo šoku, čo zistil a tak isto aj Cloe, ktorá prišla s nápadom počkať, čo sa v ich dome bude diať. Prešlo niekoľko hodín, nedočkavo sa každý pozeral na hodinky a pri tom sa dohadovali, čo sa deje, čo sa bude diať. „Cloe, bojíte sa?“ spýtal sa Alessandro, no ona neodpovedala. Pozerala sa len na hladinu jazera, kde videla pár vĺn. Alessandro sa jej spýtal tú istú otázku znova. Vtedy sa strhla, bola ako keby v tranze. So zakaleným pohľadom sa pozerala na Alessandra, ale potom sa spamätala „Čo? Ach... Áno, som v poriadku. Teda... Nie, nebojím sa.“ povedala popletene a na to len Alessandro mykol plecami a čosi zahundral...

Tiché kroky sa ozvali za ňou na schodoch a pomaly sa približovali čoraz bližšie. Zbadala kohosi vo dverách, niekoho priehľadného. A kroky boli bližšie a bližšie. Chcela zo seba dostať slovo, ale nemohla. Z hrdla jej nevyšiel ani hlások. Zacítila pod sebou nejakú tekutinu. Ale nevedela, čo to je... K jej 'telu' si ktosi kľakol a rukami jej prešiel po hrdle. Zacítil, že ešte nie je mŕtva „Nemala si odchádzať. Nemala si sa snažiť. Tvoj brat už dávno nepríde“ zašepkal a...

„NIE!“ skríkla Madelaine, keď sa dívala na matku a Alessandra. Cloe sa obrátila smerom k nej „Mad? Čo sa deje? “ pozerala sa na dcéru, ktorá sa dívala kamsi do prázdna. Ale dcéra neodpovedala. Ani sa nepohla. Len sa dívala za matku a za Alessandra, ktorý sa obzrel tiež „Cloe?“ spýtal sa jej potichu a Cloe sa pozrela na neho „Tamto...“ ukázal prstom bez žmurknutia a ukázal na druhú stranu jazera.

„Nemali ste... Nemali ste... Nemali ste...“ opakoval stále dokola muž, ktorý teraz obchádzal ich v kruhu, ako sa stiahli k sebe. V ruke sa mu zablysol revolver, ktorý ani len nechcel pustiť. Stále striedavo mieril raz na jedného a raz na druhého... Na koho mu padol zrak... „Čo sme nemali?“ spýtala sa po chvíľke ticha Cloe. Mala trasľavý hlas a nevedela ho udržať pevný „Nemali ste sa do toho starať! Ten starý blázon sa nemal zastreliť! A nemal zabiť ani toho druhého. No, ale stalo sa. Mal zabiť len ju...“ hovoril chlapík viac menej pre seba a pri tom mal na tvári nepreniknuteľný, šialený výraz. Vyzeral, ako keby práve vyliezol z bazéna, tak sa z neho lial pot. Na tri metre ho bolo cítiť zatuchlinou, alkoholom a potom. Deti pri tejto 'aróme' ohŕňali nosy a mysleli si, že im príde zle od žalúdka. „Pane, môžete nám...“ No on ju umlčal jemným mávnutím ruky „Nie, nemôžem. Som... Som... Mal som... Mal som mať všetko. Nemal sa zabiť. Je to jeho vina. Teraz nemá pokoj“ mlel si stále svoje chlapík a Cloe to už prestalo baviť. Bez najmenšieho nepokoja mu skočila do monológu a začala sa ho pýtať na rôzne otázky, kašľajúc na všetko... „Pane, my sme len.. My sa do toho nestaráme, my sme si ten dom kúpili a nevedeli sme, čo sa tam deje. Nemohli sme... Prečo nemá pokoja? Prečo sa tam stále vracajú? Prečo tie udalosti z toho dňa vidíme? A prečo je jedna miestnosť uzamknutá a nik od nej nemá kľúč?“ k všetkému, čo povedala... Všetko mohlo pasovať a na poriadne udivenie všetkých navôkol. Chlapík sa na Cloe pozrel a potichu začal rozprávať „Tak na vašu prvú otázku odpoviem: Neviem. Nemá pokoj, urobil, čo nemal. Mal ju zabiť. Nie seba. Prečo sa tam stále vracajú? Je to len nedomyslená fráza, aby každý, kto sa tam nasťahuje... Aby videli, čo sa naozaj stalo. Videli ste aj tretieho ducha, však? To je vlastne jedno... Tie udalosti vidíte, už len čo som povedal, že sa vracajú. Aby niekto mohol povedať, čo sa naozaj stalo. Je jedna uzamknutá? Áno... Myslím, že tam skrývali telo toho jej brata. Ale všivák, Adrian ho vzal. A Angela, tá sa nestratila v zmysloch. Chcela to nažalovať svojej najlepšie priateľke, bohužiaľ, dostala poriadne po tvári“ Chlapík sa začal šialene smiať a všetci sa na neho pozerali nevraživým pohľadom „Čo sa stalo naozaj...“ spýtala sa potichu Cloe a muž, ktorý tam stál pred nimi,s revolverom v ruke, s plnou mocou v dlaniach a s príšerným výrazom na tvári, sa na nich pozrel a zamieril zbraň na Cloe „Chceš to naozaj vedieť?“ no Cloe neodpovedala...

 Blog
Komentuj
 fotka
babenecko  3. 10. 2007 09:54
ete bude aj dalsieee???
 fotka
sayre  3. 10. 2007 14:50
ou, teraz som confused ze kto je ten chlap a kde sa tam vzal a kde je ten alessandro? ci jak as to volal.: a jeeej angela
 fotka
zuzanne112  4. 10. 2007 16:02
jeej, som moc stastna ze si urobila dalsie pokracovanie a tesim sa aj na ostatne bo to zacina byt napinave! Sayre, ani ja neviem kto je ten chlapik, ale urcite sa to dozvedieme!
Napíš svoj komentár