Sakra, toto horšie dopadnúť nemohlo. Spím 4 hodiny aj to sa zobudim okolo 6 ráno a kukám pred seba do nejakej siedmej, keď znova zaspím a pol hodinu ma zobudí bolesť v hrdle. Napijem sa "Snáď to prejde" myslím si a nakoniec bolo z toho asi to, že som nevedela pregĺgať.
Dobre, prežijem. Ale to ďalšie už nemalo chybu. Pomaly som vstala zase z postele a snažila som sa nejak dostať do obývačky - Hurá, som sama doma! Ale ako hurá... Skoro som odpadla... Ľahla som si k telke a kukala som najprv samé voloviny, ktoré som chytila. Najskôr zase nemajú čo vysielať. Chytila som požičanú kazetu od kamošky - Pán prsteňov - Dve veže a strčila do videa. Ľahnem si a tisnú sa mi do očí slzy. Nieee, ja nechcem byť chorá! Začala ma brutálne bolieť lebeňa - zase "Veď prežijem." Nevedela som pohnúť hlavou ani na jeden ani na druhý ani na tretí a ani na štvrty smer... nevedela som pohnúť hlavou prudko, nevedela som urobiť nič. Fajn. Fakt zábava...
Jedenásť hodín. Konečne zaspávam. Stále mi ide Pán prsteňov. Zaspávam a zrazu - telefón... Naštvane a hundrajúc som sa vyteperila spod paplóna, kde som ležala na gauči. Zdvihla som telefón, volala sestra z Dúbravky, roznášala plagáty. ,,Pozri mi prosím ť ana nete busy, kedy mi ide Do Senca!" hovorila to naliehavo, ako keby horelo. Išla som k počítaču, zapla ho, zobudila ho, kukla som busy do Senca. Zavolala - ja pravdaže naštvane zdvíham - hovorím o koľkej jej ide bus. Ona že dobre. O desať minút ZASE! Že Zo Senca do Blavy! Zase som musela zapnút počítač a potom zase diktovať! Dvadsať minút konečne pokoj - ZASE TELEFÓN! A zase sestra! že o koľkej idú busy do šamorína z blavy! Vrčiac som jej povedala, keď som to našla...
Konečne som si ľahla... KONEČNE TICHO! A potom bum - Zase telefón. Ale teraz ani sestra, ani mama - ktorá volala aj kvôli sestre - ale môjho naj kamoša mama.. Uuups - zdvihla som to nasrate... úplne - ja že No čo je ... Skoro ma hrablo, bola to teda Vlaďa... Hups... Zloźím, napíšem odkaz pre deda a idem si KONEČNE ĽAHNÚŤ! A zase ten sprostý TELEFÓN! Človek, keď je chorí má odpočívať a ne behať k telefónu a späť... AAAAAAA!! pre tentoraz babka! Že prinesú brata... Chjo, ďalši auvrieskaná bábika na krku...
Dobre, dobre, dobre. Ukľudňujem sa, behám si asi pre desiaty pohár horúceho čaju, behám na záchod, behám k mikrovlnke ohriať si čaj... Pozerám teraz už Trojku pána prsteňov.. Návrat kráľa. Pri konci - asi pol hodina od konca.. ZVONIA OD DOLA! BABKA! došla priniesť brata! Začne mi ondiť, aký bordel je doma, že čo to neupracem! Mala som jej chuť vraziť... Mala som jej vrazit?? Liezla mi na nervy. Bože, no. Raz bordel. Upratoala som deň pred tým, bolo mi zle - vČera a ona dojde, prečo neni upratané... Skoro ma švihlo...
Hrôza... Nakoniec ľahám, odišla...hurá.. na chvíľku som vyrazila von - prišiel späť dedo. Hundrala som, že na nete je každý proti každému, každý sa predvádza. Každý zo seba robí machra.... Ale keď im to niekto povie, dobre že sa nerozrevú... Hulváti hnusní, myslia si o sebe veľa. Sú to len rozmaznané decká...
Sadnem, ľahnem... A tak ďalej. Skočila som na hodinku von. O Deviatej som našťastie dávno bola doma s krutou bolesťou hlavy a re zmenu aj chrbta - oredvádzala som mostík zo stoja, keďže mi neverili... Mama došla o polnoci - aj so sestrou. Ja som čakala na Buffy the vampire slayer. Skoro ma zahnala do postele... Ale ostala som, držala som si hlavu, povedala som jej, že či nemá paralen... Doniesla, trošku sa utíšilo... nič viac. A ráno - dnes - zobudím sa na tie hnusné vŕtačky a zbíjačky... Pozrela som okolo jedenástej alebo dvanástej na sestru pri počítači a zafňukala, že najradšej by som všetky vŕtačky a zbíjačky porozbíjala, postrieľala a hodila do mora....
A tak mi ubieha deň. Zase ma strašne začína bolieť hlava - mám v nej dobrý tlak... Ou je.... Neviem pohnúť hlavou ani tam ani tam ani tam ani tam... proste na hovno... dojde strýko a prvé čo bude, keď mu poviem, že ma bolí hlava ,,Treba odpíliť" Ďakujem za radu...
Pekný deň ... Aspoň tým, ktorých nebolí hlava, neni im zle, nekašlú, vedia prehĺtať, neprehĺtajú si oči a mozog spolu s prehĺtaním a nemajú sople...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
mikk
2. 8.augusta 2007 17:34
Sak preco si nevitiahnes kabel z telefonu?
4
jáááj moja, tak to mi je ľúto, že ti je takto zle. Ak ťa to poteší , tak ja som teraz prišla domov a na tom slnku som si spálila plece, áno iba jedno!!! Vyzerá to úplne super, teraz si budem musieť doopaľovať to druhé, ale čo už.
Napíš svoj komentár