Odchádzam navždy

Ach, tá bolesť v tvojich očiach.
A ten príval viny
do tvojej krehkej duše.
Keď po vystrelení toho slova ako z kuše,
ma trápi svedomie, priam ma kúše.

Nedokážem sa pozrieť do tvojej tváre.
Myšlienky na bolesť, čo som ti spravila, by ma zabíjali stále.
A v očiach by som mala len chlad a temno,
kým by si sa pozeral cez rameno.
Zmizla som. Zbohom. Idem. Nevrav moje meno.

Nie nadarmo sa hovorí,
že dobrá duša dokáže všetko.
Keď si sa otočil a pozrel na mňa a povedal mi slovko,
ktoré som povedala prvá ja...
Ale nie, nemôžem sa s tebou vrátiť do toho tvojho raja.

Odpusť mi, nie som to ja.
Ktorá toto všetko rozpálila.
A v ušiach tvoju pieseň lásky zabila.
A v duši ten oheň založila.
Nie, to nebola som ja.

V očiach mám neprítomný výraz.
Tak mi len povedz,
ako miluješ ma.
Keď ani nepovieš,
kam idem – nespýtaš sa ma.

Tak ma nechaj.
Ja odchádzam.
Nič nezdvíhaj,
nebudem chcieť počuť
tvoj nádherný hlas...

Ale v duši a v srdci mi navždy ostane veľká diera,
ktorá sa len tak z ničoho nič zjavila.
Keď ja teba som nechala
a v srdci viac miesta pre teba...
Nemala.

Neboj sa,
ty si nájdeš ešte lepšiu-
nechcem počuť, že ja som bola tvojou myšlienkou najlepšou.
Nechcem počuť slová nehy,
kým stojíš predo mnou úplne smutný...

Ani tvoje túžby neobmäkčia moje sny.
Kým sa pripravujem a odchádzam z tvojej izby.
Začujem slovo prepáč a idem ďalej.
A potom ťa zrazu premkne nádej,
že budem ešte tvoja.

Ale nie, mýliš sa.
Ja nechcem nikoho.
Som sama sebou.
O chvíľu odídem – a už nikdy...
Nikdy nebudem sebou.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu