V tom bezútesnom tichu zrazu zahral zvon, ktorý dal koniec trápeniu, ktoré v mojom srdci prebiehalo. Keď som sedela v kúte mojej postele, potichu si kládla otázky. Snažila sa k tebe prihovoriť, ale nik sa mi neozýval späť... Keď som len bezútešne a bezmocne sedela a vzpierala sa myšlienkam na teba a tak isto slzám... Vtedy ma čosi mocne objalo. Čosi zo mňa vylialo zlosť a smútok, ktorý som prechovávala od tej doby. Čosi sa stratilo... Cítim sa zvláštne. Smejem sa, neviem na čom. Kričím, neviem prečo. Hádam sa, nemá to zmysel. Idem, neviem kam. Plačem, neviem kvôli čomu. A cítim sa... Tak zvláštne prázdna...
V hlave mi hučí ten zvon, ktorý som rozozvučala silou vôle. Ktorý sa mi zjavil len tak, z tajomna. A nenávisti nesúcej chvíle. Chvíľu som hľadala na otázky odpoveď, chvíľu som hľadala seba. A teraz hľadám svoju dušu, svoju bolesť, svoje slzy... A samozrejme teba...
Zvláštny pocit... Keď vám niekto odtrhne krídla. Zvláštny pocit, keď vám niekto odtrhne kus duše. Zvláštny pocit, keď sa dívate kdesi do diaľav a nič nevidíte. Zvláštny pocit, keď sa snažíte ísť, ale len stojíte. Zvláštny pocit, keď vám hodinky bežia vpred a vy sa snažíte stíhať celý svet. Zvláštny pocit, keď stúpite na trávu, ktorá je zvlhnutá rannou vlahou. Zvláštny pocit, keď necítite nič...
Ubehol skoro týždeň, ja sa cítim fajn. No som prázdna.. Neviem,kde mám srdce. Neviem, kde mám lásku. Neviem, kde sa mám uložiť. Neviem, kedy mám vstať. Neviem, kedy sa mám za tebou pozrieť. Neviem, čo mám robiť. Ale viem len jedno...
-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.Ja ťa chcem späť!-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár