"Máme problém."
"Nejaký nápad?"
"Opakujem,otočte sa k stene a ruky za hlavu!!!"
Pomaly sa začali otáčať.
"Teraz nám pomôže len zázrak." Xander zachytil jemný dôraz na slove zázrak.
"Čo by si bezo mňa robila, no nie?"
"Poďakujem, keď nás odtiaľto dostaneš."
"Budem potrebovať viac miesta."
Začali sa od seba vzďaľovať.
Tesne pred tým, ako si Xander chytil hlavu, ľavou rukou schmatol rukoväť Čierneho meča, prudko sa obrátil k policajtom a zahnal sa ním. Z meča vyletela vlna čirnočierneho mračna. Všetky svetlá v momente zhasli a zaskočení muži zákona zostali tupo zízať v temnote,cez ktorú nič nevideli.
Claire so záujmom zblízka sledovala čiernu masu pred nimi.
"Radšej sa toho nedotýkaj."
"Ako povieš. Ako dlho to vydrží?"
"Dlho nie. Už by sme FAKT mali zmiznúť."
"OK. Ešteže som to nezaparkovala pred budovou. Tí tupci by nás úplne zablokovali."
O dve ulice ďalej nasadli do auta.
"Tak,kam teraz?"
"Preč z Anglicka. Kým nerozošlú naše fotky na letiská."
"Ale kto ich poslal? Myslím fízlov."
"Muž s jazvou. Najskôr." Xander vyzeral zamyslene.
"Kto?"
"To je na dlhšie."
Chytila ho za ruku.
"Nie. Musíš mi to vysvetliť TERAZ."
"Nemáme čas. Temnota sa už stiahla."
Naštartovala.
"Doriti, keby som vedela..."
"Asi sa to malo stať."
"Neberiem žiadne kecy o osude. Prežila som toho dosť." Odmlčala sa."Heathrow?"
"Uhm."
Londýn,letisko Heathrow
"Nebude riskantné kupovať letenku kreditkou?"
"Mám hotovosť. Pre oboch."
Claire chcela niečo povedať, ale to ju už ťahal k okienku.
Pracovníčka letiska bola asi 30-ročná blondína s nepeknou bradavicou na brade. Claire na ňu vytreštila oči, ale Xander do nej drgol a tak rýchlo pozerala inam.
"Želáte si?"
Fajn. Takže ešte nie sú hľadaní.
"Áno. Dve letenky do Berlína pre mňa a moju...ehm..priatľku." Kútikom oka pozrel na Claire, ktorá dvihla obočie.
"Prvá trieda?"
"Isteže. Prečo nie."
Pracovníčka energicky ťukala údaje do počítača.
"Máte šťastie,lietadlo odlieta o 20 minút."
"Vynikajúce."
"Príjemný let." Žiarivo sa usmiala a bradavica sa jej len tak napla.
O pol hodiny sa pohli k detektoru kovov. Claire sa do Xandera nápadne zavesila. "Dovoľ mi otázku,MILÁČIK. Ako chceš dostať tvoj vražedný náklad cez toto?"
Milo sa na ňu usmial, až jej to bolo nepríjemné.
"Musíš mi veriť,"povedal a vykročil prvý.
"Sú to len lepenkové imitácie,"povedal hlasom dobre naladeného turistu strážnikovi, ktorý sa tváril všelijako, len nie dôverčivo. A skutočne,neozval sa nijaký výstražný hukot a odnikadiaľ sa nerútili policajti. Strážnik sa zamračene zblízka prizrel rukovätiam mečov na Xanderovom chrbte. Zrak sa mu mimovoľne zahmlil.
"Áno, skutočne..." zamrmlal neprítomne.
Vydýchli si. Medzi puzdrami bola totiž schovaná aj Clairina zbraň.
"Asi je načase poďakovať ti. Stále ma ohromuješ."
"Robia to sčasti samy. A zlepšujú mi inštinkty."
"Koľká to skromnosť."
Napínavý príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
denishka3
8. 8.augusta 2008 17:25
ale dobre to je
Napíš svoj komentár