Nieje to ani básnička ani rozprávanie,je to niečo medzi,také moje všeličo.Snaď sa vám bude páčiť...
Kráčam tmou,temnotou.
Čierne myšlienky mám.
Kráčam s čiernou dušou.
Už sa na seba nepodobám.
Bolesť ma zmenila,ty sa ma zmenil.
Láska ma zradila a zlý pocit sa ma zmocnil.
Niesom blázon,niesom vrah.
Len čierne myšlienky v hlave mám.
Svoje srdce už nikomu nedám,
lebo žiadne ném.
Ty si mi ho ukradlol...
Si zlodej,si ten,ktorý ma núti takto premýšlať...
Je to tvoja vina,že som sa zmenila,že som takto dopadla,že neustále myslím,len na jedno.Že by som bola radšej keby si nedýchal, aspoň na chvýľu.
Vybiám si zlosť do týchto riadkov,
už neviem kto som.
Plné ústa predsudkov,
hovorených tvojím hlasom.
To mi v hlave ostalo...
Tie tvoje slová,ktoré mi ublížili.Zranili ma a to tvoje veľké namyslené Ego...Ako som mohla byť taká hlúpa?...naivná.
No teraz som iná.
Ty ma jednoducho nútiš,aby som taká bola.
Inak to nejde.Nedokážem zabudnúť na to čo si mi urobil...
A tak stále blúdim v tme,
chcem zabudnúť.
Konám bezcitne,
nemôžem takto dopadnúť.
Bojujem sama so sebou.
nechcem byť zlou.
Ale nejde to.
Je tu niečo,
čo ma privádza do tohto stavu.
Nepatrím do ústavu,ja nie som psychopat.
Chcem ukončiť tento prípad.
No stále mi to nedá pokoja...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár