Hneď v prvom verši Li Po vyplakáva. Hneď v prvom. Tento delikátny človek ide rovno k jadru keď vraví, že už včera mu bolo zle. Jedným dychom dodáva, že dnes je ešte horšie.
Potom použije krásny obrat s vetrom, ktorý robí spoločníka divokým kačičkám. To je skvelá predstava a moje romantické srdce sa pri nej raduje. Kráčajúc z nóbl mestského prostredia s pohárom v ruke... Li Po sleduje nebo. Chápete, nebo... on vníma svoje okolie...
Tvorba velikánov je tu na to, aby nám rozjasnila dni. Takto to chápem.
Nasleduje poklona šéfovi (Mr. Secretary Shuyun at Xietiao Villa in Xuanzhou). Li Po taktne pripomína, že vyrástol vďaka nemu. Je pekné, keď niekto chváli svojho šéfa. Dokonca ho má rád, pretože si rozumejú. Obaja majú tendencie nechať sa unášať vznešenými myšlienkami. Vzdialenými úvahami, ktorým nikto nerozumie. Tieto tendencie mám aj ja. Preto ma báseň vtiahla. Som tam s nimi.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.