Ak by si ma razantne poslala do pekla, bol by to menší teror než ticho, ktorého sa mi dostáva ako odpovede posledné dva roky. Možno som pridlho žil v ilúziách. Možno som stratil kontakt s realitou. Možno trpím pre nič, ako hlupák. Ale v nedeľu sa mi o tebe snívalo. Ver či never, v tom sne si mi poslala SMSku. Doteraz mám jej text pred očami, píše sa v ňom: ,,som už vyššie''. Nič viac, len takto stručne. Typická M., napadlo ma po prebudení.
Povedz mi, ako múza, za ktorú ťa ešte stále považujem... ach, ty ani nevieš čo všetko som si za tie dva roky do teba naprojektoval...
povedz mi, ako chiméra minulosti...
povedz mi, ako hrejivá spomienka na moju inak premrhanú mladosť... si už vyššie?... a čo to pre teba znamená ?
Vieš, ja verím v telepatiu. Vysielaš signály a ja ich príjmam. Myslíš na mňa, to je jasné... inak by sa toto všetko vo mne neodohrávalo.
Vyveď ma z omylu! Povedz mi, že som uplne mimo... že som na hlavu. Povedz, že si neželáš dostávať tieto správy!... lebo ja o tebe fantazírujem deň čo deň, stále viac. Spomienka na teba sa stáva obrazom môjho vnútra. Rozprávam sa s tebou v aute, v kuchyni, v sprche a na prechádzkach pofidérnymi lokalitami.
Jasné, že to nie si pravá ty, s kým sa bavím. Nie som sprostý. Si to ty, ale tak, ako si ťa pamätám ja. To je rozdiel.
A napadá ma ešte jeden ďalší rozdiel. Rozdiel, ktorý zároveň vyjadruje niečo, čo nás spája.
Raz si mi povedala, že si ma kedysi milovala. To bol moment, kedy moja láska začala rásť, hoci si to povedala v minulom čase... hoci si to povedala akoby to bolo niečo, začo sa treba hanbiť. Spomienka na tú chvíľu vo mne rezonuje a spôsobuje mi pocity menejcennosti. Pretože, ja som ti ihneď odpovedal, že ťa milujem tiež. A myslím si, že to bol moment, kedy tvoja láska skončila.
Mám pravdu? Ak nesmiem žiadať o iné, potom žiadam o krutosť. Znič tieto predstavy, nech ťa môžem začať nenávidieť... nech ťa môžem vymazať... nech tebou môžem pohŕdať, ako pohŕdam nepriateľmi. Nečakaj, že k tebe budem hovoriť skrz nejaké masky... si príliš blízko! Kašlem na formu textu. Si vo mne. Teda aspoň to, čo si z teba pamätám. Zvyšok som si asi vymyslel.
S pozdravom,
Robinson
PS. Chvíľku som sa snažil byť s tebou v kontakte skrz prácu. Sľúbili sme si priateľstvo a dobré vzťahy. Z mojej strany išlo o čisté klamstvo. Chcel som s tebou len udržať spojenie. Moja pozícia voči tebe je a bude taká, ako o nej píšem vyššie. V každom prípade, myslím, že som ti ešte nezaplatil za januárový preklad.
PPS. Čo sa lásky k žene týka, ty si ma zničila. Je to strašne patetické, keď to napÍšem takto. Trochu sa pri tom aj usmievam, ale myslím to vážne. Ty si zo mňa vytiahla všetok entuziazmus a ja chcem, aby si to vedela.
Dlhuješ mi svoj čas, svoje telo a svoju dušu. Toto sú moje požiadavky po dvoch rokoch čo sa prakticky nevídame. Áno, aj mne samému sa to zdá prehnané... ale nemôžem si pomôcť.
A teraz už naozaj, pá. . .
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Pôsobivý náhľad do stýranej mužskej duše... Pekne napisané a ešte sa mi žiada napísať... Veľa šťastia
Napíš svoj komentár