Na Birdzi sa so mnou bavia iba podivné indivíduá. Ale aj som podivuhodný, povedzme to ako to je.
Moc dobre viem do akej kasty v skutočnosti patrím. Moje myšlienky sú vždy príliš ťažké. Nikdy nezapadnem do žiadneho spolku.
Často si predstavujem, že hodím všetko psom; kúpim si nejakú garzónku v Prahe a do konca života sa budem iba flákať. Keď som sa naposledy flákal, mal som 21, a to bolo dávno. Cnie sa mi.
Jediná kniha, ktorú bezvýhradne obdivujem je Obratník Raka. Čítam ju dookola ako imbecil. Nabíja ma takouto energiou - ako keď sa niekomu pomotajú veci v hlave.
V skutočnosti nemám žiadne ambície ani odvahu. Tá trocha snahy, ktorá by sa dala pripísať na môj účet, to je len výsledok môjho neurotizmu, teda strachu, že budem mať holú riť.
Desí ma chudoba. Neviem si vybaviť prečo vlastne. Jediné čo potrebujem je studená sprcha a miesto na jogu.
Nedokážem rešpektovať mužov, ktorí skrývajú svoje slabé stránky. Víťazi sú mi na smiech. Vidím skrz betonové steny luxusu, ktorým sa obklopujú. Prehliadam ich masku. Moje oči žiaria ako RTG keď tvrdím, že sú to otroci.
Som mizerný priateľ a fakt hrozný milenec, lebo nie som ochotný plniť predstavy druhých. Pre mňa to nie je egoizmus. Je to zdravá sebaláska.
Van Gogh povedal, že človek v 35ke sa môže už na všetko vysrať... že v 35ke je koniec. Ja som to zjednodušil a rezignujem už teraz. Ale na čo vlastne rezignujem... čoho sa vzdávam, keď nič nemám ?
Všetko je to treba pochopiť.
Určite si nebudem nič zakazovať. Nečítaj hento... nepíš o tamtom... je to moc osobné... tieto myšlienky sú toxické...
Ach bože, ale veď to duša si vyberá, čo človeka strhne.
Zaujal ma Henry Miller ?
Fajn.
Zaujalo ma delírium a rakovina.
Ja sa chcem zblázniť.
Hemingway ma takto nikdy nenadchne.
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
Toto je tiež dobré, aspoň toto prosím nemaž Píšem ako ten z odstavca 2
Napíš svoj komentár