V škole sme mali premietanie fotiek učiteľa, ktorý bol v Himalájach, na trek. Proste premietanie, lenže ono to celé pohlo so mnou natoľko, že som sa rozhodla spísomniť to, hoci sa pokladám blogovanianeschopnú. Lebo, okrem toho, že na stene boli vycapené fotky, on rozprával. Kam išiel, ako išiel, prečo išiel. Hovoril o ľuďoch a pocitoch..a o duchu. mojom tvojom jeho jej každého...Zistila som toho veľa, konečne, dnes.
To, že sme duše v telách. Máme oveľa väčšie možnosti ako si myslíme, sme niečo krásne, sme duša, ktorá je zhmotnená telom, a hlavne sme tu jeden pre druhého. Jeden je závislý od druhého a on od tretieho, tretí od prvého...Mala som, možno ešte mám problém so sebaprijatím, ale človek musí najprv prijať seba, aby sa mohol darovať iným. O to mi ide, darovať sa iným. Možno som v stave prijatia. Bodaj by. Nemám toľko vymakanosti aby som to zistila. Ale, keď sa neprijmem, niesom nikým. Tak to cítim, neviem, či je to správne, ale ako môžem niečo zo seba dať druhému, ako môžem byť na osoh, keď neviem prijať seba, nemám čo zo seba dať, lebo si poviem nechcem byť taká, chcem byť iná, lenže iná nebudem lebo svoju podstatu nezmením.
A tiež som pochopila zmysel jeho cestovania. Ono je to prisť do krajiny, spoznať jej kultúru, spoznať ich múdrosť a podať ju ďalej. Múdrosť. Ich pokoru, vďačnosť, úctu k životu. Chcem ju na vlastný úkor podávať tiež. Každý by mal.
Sme Európania, čo žijú v bubline LUXUSU. Hej, aj Amerika aj veľa krajov. Sme samý luxus, až sme takí rozmaznaní, že nás to zabíja. Hej zabíja. Nosíme teraz pekne vetrovočky a drkoceme zubami a oni sa naháňajú v horách bosí. Taká istá teplota, lenže oni nelipnú na materiálnom svete. Ich drží duchovno. spiritualita. Umenie žiť. My sme gurmáni, pôžitkári, hej a vraj vieme žiť. Nevieme, lebo sme závislí od chutí jedla, od sexu od elektroniky od sociálnych sietí. Oni by z nás asi boli nešťastní, že sa sami zabíjame. Otrokmi tela sme. Chcem byť slobodná, chcem mať slobodné myšlienky, chcem cítiť úprimnú radosť. Nie že si robím dobre, keď sa bozkávam s tým chlapcom, ktorého keby vymenili za iného, tak si to ani nevšimnem. Obaja si robíme dobre. sami sebe. Ale predsa - som slobodná, lebo si robím čo chcem a nič ma neviaže, ha, slobodná budem, keď si slobodne poviem nie, veci, ktoré ma robia na nich závislou. som.
a nesmiem zabúdať na najvačšiu podstatu - na Boha. On mi dal nádych-výdych - život. Diky Pane, si bombový, lebo si mi dal vedomie, vďaka ktorému teraz vnímam, že som druhým k dispozícii.
Hej, som tu pre vás. Priďte za mnou a pýtajte si rameno, radu, pomoc, čo treba. Pokým to bude v mojich silách. Dlžím vám to všetkým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár