No dnes som si len tak stal o 6,15 a že waw veď ja nie som unavený.. No tak som šiel na buss Trstický No nastúpil som a pozerám, že vždy napraskaný buss je teraz poloprázdny.. Tak som sa vybral presne na koniec, kde sedeli Sisa, Andy a Kristián.. Pár ľudom som stúpil na nohu a iným zas ťukol po hlave mojou taškou v ktorej som nič nemal, lebo na našej škole bola rozlúčka z maturantmi.. Po ceste som si kúpil HOSPODÁRSKE NOVINY a tá predavačka sa ma spýtala že: ,,To vážne?!!“ no potom mi ich dala, sisa mi podržala hlavnú časť a v prílohe Kariéra bol fejtón od Zuzky Smatanovej.. No preto som si ich aj kúpil.. Na prechode nás skoro prešiel kamión, nebyť Andrei K tak ja, kristi a Sisa ležíme na áre či nebodaj v márnici
Rozlúčka s maturantami v škole bola v celku v pohode, niektoré veci boli trápne iné zase celkom v pohode.. Keď som si uvedomil, že o 2 roky ma to čaká, zhrozil som sa.. ( Veď 2 roky som na tej škole a ešte stále si pamätám ten prvý deň.. ( Bolo to také pekné a ešte raz to zažiť ale teraz bude rozdiel v tom že nám nepovedia VITAJTE, ale že nám povedia ZBOHOM.. Zbohom a ďalej už asi nič.. Keď pôjdeme po jednotlivých triedach a uvidím tých ľudí si spomeniem, že čo všetko som im chcel povedať a čo zažiť.. Možno si spomeniem aj na to, že som nevyužil niektoré šance a že už ďalšia šanca sa nebude opakovať.. hmm ako vtedy?!!
No ešte mám 2 roky a už viem že keď dačo príde, treba to využiť naplno.. Veď nie nadarmo sa rozpráva že : Je lepšie ľutovať, to čo sme zažili, ako ľutovať, to čo sme nezažili..
No už budem končiť.. No budem sa snažiť žiť tak že keď budem odchádzať z gympla budem aspoň niekomu chýbať.. Inak už pomaly sa pracuje na new básničke
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.