Že čo, umrel som z toho spevu,
vyzeral som že mám tvár plnú hnevu..
Až slzy mi začali tiecť,
od smiechu sa mi začala tvár piecť..

Ach knihou si zakrývam tvár,
kniha ktorá sa volá snár..

Medzi farizejmi bol človek,
iný mal na sebe habit či oblek..
Veď BOH tak miloval svet,
že na hroby dávame kvet..
Veď každý kto zle robí,
sám sebe škodí..
a kto koná pravdu,
nemá žiadnu hanbu..

Potom prišiel učeník,
k nemu prišiel mučeník..
Poprosí o odpustenie,
chcel by pokrstenie..
No nemal na to čisté srdce,
neoľutoval svoje hriechy a padajú hrnce..
Znamenie prišlo a nastala tma,
prišla čiernota aj biela hmla..
Mučeníka zhltla ta čienota,
už nebude s ním žiadna robota..
Srdcia plesajú a láska sa rodí,
tma odchádza, srdce sa životom brodí..
Všade šťastie samá krása,
a všetci sa máme fasa..
a dakto tu vyzerá jak prasa..

..no to je iná báseň,
a ja počúvam túto kázeň..



PS: Táto basnička vznikla na hodine náboženstva.. V cirkev neverím no verím že egsistuje dačo!

 Báseň
Komentuj
 fotka
elwinko  7. 5. 2008 22:59
Heh

A kde máš modrý nadpis?



Báseň ftipná
 fotka
pawlo  7. 5. 2008 23:57
Aj bez toho modrého nadpisu sa to dá prečítať - aspoň to ta kenťahá oči
 fotka
pawlo  7. 5. 2008 23:58
* neťahá som chcel napísať
Napíš svoj komentár