To dievča bolo ako vietor
Zničujúci oheň v mojom tele
V deň keď zavrela dvere
Rozfúkala srdce na kusy
Z lásky ostali len črepy
Nikto a nič to nezlepí

To dievča bolo ako vietor
Čas bežal tak naivne a rýchlo
Dnes...
Ostali spomalené obrázky
Zahmlených spomienok
Svetlo v tme

Žiadne nove dievča
Žiadne nové sny

Ona...
Trnie v mojej hlave
Chladná skala moje srdce
Zabili sme našu lásku
Srdcia blúdia v hmle

Len ona je môj život
Len ona je moja krv
Len ona je ten vietor, dážd a oheň
Čo dokáže zničiť chladnu skalu
Vrátiť život do scvrknutých žíl

Bože
Plazím sa pod tebou ako had
Som na kolenách, prosim
Ten život čo si mi vzal
Späť mi vráť

 Báseň
Komentuj
 fotka
yui  22. 11. 2009 09:43
Ach... Nie som dieťa, čo vidí svet ružovými okuliarmi, počula som príliš veľa príbehov, ktoré mi ich doslova rozbili na márne kúsky... Tak ako sa tebe rozbil život. Ja už proste neverím...

Som však človek, ktorý večne dúfa. Dúfam až do poslednej chvíle, že sa dá niečo napraviť, že sa to dá zmeniť. Dúfam, že aj ty nakoniec nájdeš to, čo hľadáš a dosiahneš pokoja v duši. Možno ti to tam hore u toho Boha, ktorého prosíš a zároveň zatracuješ, pomôže...
 fotka
rockblock  13. 12. 2009 17:39
toto ma začalo zaujímať...ako vidíš svet...a pohľad na Boha a musím si rozobrať riadok po riadku dopodrobna,, aby som pochopila čo tým chceš povedať, myslím to v rámci všetkých tvorieb, ale zisťujem, že niesom ešte asi dostatočne vyspelá na to aby som plne chápala úplne všetkému, ten Antičlovek, na uvažovanie fakt...ja len toľko - nedalo mi to...
Napíš svoj komentár