Nemám síl sa o to biť, už nie.
Stratila som jedného človeka, ktorého som si bezvýhradne pustila k telu. Bol jediný, komu som verila. Komu som NAOZAJ verila. Vedel o mne všetko, VŠETKO!!!...a stratila som ho.
Viem, že by som z toho nemala obviňovať len ju, ale nemôžem si pomôcť. Nemôžem.
Môžem za to aj ja. Ale aj on.
Všetci! Som nepríčetne sklamaná a z časti aj nahnevaná. Na neho! A na ňu. Ale najmä na neho.
Vždy som si myslela, že to dopadne inak, že to bude celkom iné. Celkom!
Trhá mi srdce, keď ju počujem, ako ho spomína.
Trhá mi srdce, keď si spomeniem ako to mohlo celé byť.
Trhá mi srdce, vždy. A bolí to.
Ale v podstate si za to môžem sama.
Ja som v tom bola namočená až až. A načo? K čomu to bolo dobré?
Spôsobila som si svoj vlastný zánik!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
sanrajs
5. 10.októbra 2010 22:12
všimla si si, že obviňuješ úplne všetkých? , prepáč, je mi ľúto, že to bolí...
4
Prestaň s tým už, prosím. Viem, že si hovorila, viem, že sa to dalo očakávať. Viem, že máš šiesty zmysel, ale aj tak... tak isto ako všetci, svojmu srdu nerozkážem.
Napíš svoj komentár