Bojím sa našej lásky, lásky, ktorá žije, žije naveky, no, či mi budeme? Jeden s druhým žijeme si žijeme, ľúbime sa ľúbime, ale dúfam, že naveky sa ľúbime. Uistil si ma, že ľúbiš ma naveky, naveky vekou, mi po čase umrieme, ľúbiť sa neprestaneme. Pravá láska hory prenáša, hovorievajú si ľudia, keď zaspia, keď zájdu do ríše snov, plný dolín a hôr, kde plačeme i smejem sa. No, keď zaspíme na veky vekou, sme šťastní, veď sme spolu. Spolu s láskou i s rodinou. Ktorých sme stratili ale sme ich znovu našli. Našli sme ich v inom svete, vo svete plnom šťastia, šťastia a úsmevov, ktoré nikdy nekončia. Nekončia i tu po smrti ľudí, ktorí ľúbili iných ľudí. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj