Nekonečné trápenie,
prázdne slová.
Otvorené okno,
ja pod ním schúlená.
Vietor kníše stromami,
ja šum však necítim.
Zatváram sa,
v myšlienkach.
Strácam radosť,
zo života.
Mám spoločnosť,
svojho jediného démona.
Aura modrá,
prd pomáha.
Ťahá energiu,
ja len, "do faka!"

Netuším už,
kde stojím ja,
kde moja duša.
Len ona,
kráľovná moja
Smrť, pomôcť vie.
Lebo plakať,
nevysvetliteľné.

Zamotávam,
nado mnou meč,
Damoklov.
Padá a ja strácam,
dušu jedinú.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár