Viem, že mi každý hovorí aby som to nerobila. Aby som to odvrátila. Ale ja to nespravím. Ak sa cítim takto šťastná, tak to kvôli iným nezmením. NIE!
Je mi takto dobre, je mi takto fajn.
Je to lepšie, je to tisíc krát lepšie ako bolo pred tým. Mala som tisíc chutí obesiť sa, tisíc šancí a možností zjesť niečo, čo by ma zobralo na lepšie miesto. Ale...
Ale bola som zbabelá. Áno, bolo to tak.
Dnes sa teším. Dnes sa na to pozerám pozitívne. Teším sa, že som si to nevedela urobiť. Nevedela som si vziať svoj život. Čo by bolo teraz bezomňa?
Netuším. Pozerala by som sa ja na tých mojich z hora? Alebo by som im šepkala, čo je správne? Usmerňovala by som ich?
Neviem, ale kto áno?
Som si vedomá toho, že to takto malo byť. Nie, nie. Nie kvôli osudu, alebo žeby som si myslela, že to je niekde "napísané". Nie.
Verím tomu, že toto obdobie som potrebovala pre svoj duševný rast. Môj život sa teraz môže vybrať celkom iným smerom. Môžem byť konečne plnohodnotným strojcom svojho šťastia. Môžem sa odviazane smiať aj plakať.
Dúfam však, že všetko, čo mám (teraz už) naplánované, budem vedieť dosiahnuť. Dúfam, že mi do toho nič nepríde. Dožijem sa pekného veku, budem mať vnúčatá, atď.
Klišé? No a?
Mne sa to takto páči. Mňa to takto baví.
A viete čo? Chcem aby to tak bolo! Chcem byť šťastná a zomiera s úsmevom na perách a s pocitom, že som za sebou zanechala len to dobré.
(Ak ste dočítali, tak gratulujem. Ak nie, nevadí, aj tak sú to len hatlaniny)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
allandnothing
30. 5.mája 2010 17:06
Tak teda budem držať palce,že ti víde to tvoje "klišé"
Napíš svoj komentár