Ako začať???
Dobrá otázka!
No, čo už, keď som sa rozhodla tak som sa rozhodla a tak to musí byť!
Tak píšem!
O čom by som písala?
Otázkami a potom by som pokračovala odpoveďami?
Žeby?
No, neviem!
Veď sa z toho nakoniec niečo vykľuje, alebo nie?

Pome uvažovať!

Uvažovať o živote a smrti!!!

Komu čo znamená život a komu čo smrť???
Hm...?

Viem len to, že mne znamená život oveľa viac ako smrť.
Smrť nás aj tak raz nájde. Kedy??? To nikto netuší, ale viem, že to pocítim!
Budem vedieť kedy prichádza koniec.

Je v jednej pesničke, že môj život je tvoj život a tvoj život je môj život!!!

Je to pravda? Pociťujeme to niekedy tak? Asi áno! A najmä to cítime, keď sme zamilovaní, keď máme sa s kým podeliť o svoje pocity ešte hlbšie ako s kamarátmi.

Môžeme kamarátovi povedať viac ako priateľovi/ priateľke?? Hm..?

Podľa mňa , našim pocitom a myšlienkam porozumie skôr človek taký ako kamarát a nie ako priateľ! Ten má o nás nasadený iný pohľad...skreslený... pozerá cez ružové okuliare...vidí nás takými akými on chce!

Ale kamarát nás vidí takými akými sa pred ním ukážeme!
Súhlasíte?

Ja mám takýto názor! Možno som to domotala ale, dúfam , že nie!

Len aby!

Idem ďalej!

Takže ŽIVOT!!!

Je to dar, ktorý sme dostali od toho veľavýznamnej bytosti, ktorý nás stvoril. Čiže od Pána Boha!

Je to dar, s ktorým sa nemáme zahrávať, lebo ak ho premrháme tak si ho nezaslúžime!

Za dar považujem aj smrť! Je to pre takého, ktorý už prežil v živote toľko trápenia, že už viac neudrží a tak mu Všemohúci pomôže a ukončí to trápenie! Aj keď niekto sám si chce siahnuť na život, tak sa mu to aj tak podarí len vtedy ak mu to Všemohúci dovolí!
Možno sa Vám to bude zdať možno skreslené, možno nie!§§
Ale...

Verím vo Všemohúcom a tak toto vyznávam!
Stena sa čo sa má stať a stane sa to len vtedy, keď to Všemohúci dovolí!

Opakujem to už druhý raz, že nie som ja dajaká popletená!

Teraz SMRŤ (trošku viac)!!!

Smrť.... pre niektorého ťažké slovo pre mňa len výraz!
Výraz, ktorý vyjadruje koniec a aj začiatok niečoho!

A zas píšem a pýtam sa, či som to nedomotala!

Moje prsty tu len tak lietajú po klávesnici!!!

Kto ma vidí, tak si myslí, že ma naháňajú!

Ale píšem len to čo ide z môjho srdca, hoci len trak narýchlo!

Čo som napísala to som napísala!
Môj názor si nezmením!

Ale už sa asi schyľuje ku koncu môjho ďalšieho domotaného príspevku!
Ale čo už!

O živote a smrti ľudí by sa dalo písať donekonečna, ale ja som to svoje už vyčerpala, aspoň si to myslím! Svoj živote si cením, bo si myslím, že som ho dostala, aby som tu na Zemi vykonala to načo som tu predurčená!

Myslím si, že raz v živote dosiahnem to načo som tu! A raz v živote poviem vetu: TERAZ UŽ V POKOJI MOŽEM ZOMRIEŤ!!!

Ďakujem!!!

 Úvaha
Komentuj
 fotka
3kitty3  24. 3. 2008 20:21
to je suepr ze to tak beries ...
Napíš svoj komentár