Aj keby si z celého srdca chcel poslať dotyčných do riti, nemôžeš, pretože by si sa napil vody a rozkašľal a ... všetko pokašľal.
Nemôžeš si ani od zlosti zarevať, nemáš si do čoho tresnúť päsťou, nemôžeš ani plakať, lebo neuvidíš vpred, nemôžeš si ani oddýchnuť, plávaš predsa.
Všade okolo je voda. Niet sa čoho zachytiť.
Povieš si, však čo už, nejako to doplávam, preplávam.
Zisťuješ, že tvoja trasa akosi nemá konca.
Zrazu zacítiš omotanú kovovú guľu okolo ľavého chodidla.
Nedá sa zhodiť, ťahá ťa dole, ale ty plávaš.
Nie, neplač, nemáš si čím utrieť slzy, budú ťa štípať oči.
Čo sa chceš utierať? Veď plávaj a pozeraj dopredu!
To malé svetielko nádeje ťa drží nad vodou.
Pribúda guľa na pravú nohu.
Neskutočne ťa to ťahá dole.
A čo? Veď plávaš, všetkým je jedno, že máš akési gule okolo nôh. Plávaj!!!
Ide okolo žralok.
Pristihneš sa, ako túžiš po tom, nech ťa zožerie, lepšie voziť sa v žralokovi, ako plávať s dvoma kovovými guľami na nohách.
Lákaš ho pohľadom, ale žralok odchádza, nevníma ťa, prechádza cez teba, ide preč.
Koniec trasy v nedohľadne.
Prichádzaš nato, že v sebe stále nejako máš silu plávať.
Čuduješ sa sám sebe, ale plávaš ďalej.
Pocítiš nákovu na chrbte.
Že ťa to bolí?
No a?
Veď musíš doplávať, ak nebudeš plávať, tak to more ťa pohltí.
Nesmieš prestať.
Chceš prestať.
Nesmieš prestať.
Túžiš prestať.
Nesmieš prestať.
Už ani dýchať nevládzeš, ale musíš, inak ťa more pohltí.
Nezaslúžiš si to.
Vieš to.
Hnevá ťa to.
Štve ťa to.
Rozožiera zvnútra.
Ako žeravá kyselina.
Plávaš ďalej. Musíš.
Kopú do teba.
More sa búri, stále sa ti niečo leje do ksichtu, blokuje dýchacie cesty.
Plávaš ďalej.
Už sa ti marí, že tam niekde pred tebou je koniec trasy.
Že ju máš na dosah ruky.
A čo to? Prúd ťa už nenesie vpred, plávaš proti prúdu.
Ahahahahaha, koho to zaujíma? Plávaj!
More ťa nesmie pohltiť, od teba závisí veľa.
Musí ma pohltiť.
Nesmie ma pohltiť.
Nech ma pohltí!
Nesmie ťa pohltiť.
Prahneš po tom, aby ťa pohltilo, nech sa už táto mizéria skončí.
Preklial by si aj sám seba za toto.
Prečo si sa nechal do toho mora hodiť?
Musel si sa nechať.
A zároveň chcel.
Keby nie ty, iný to nezvládne.
Ty vieš, že to zvládneš.
Ale s polenami pod nohami je to riadne ťažké.
Plávaš.
Stále.
Neprestávaš.
Nemáš návod nato, ako vydržať v mori, ktoré ťa ťahá dole.
Chceš sa utopiť.
Nemôžeš sa utopiť!
Niekomu na tebe veľmi záleží.
musíš to more preplávať kvôli nemu.
Chceš ho preplávať.
Piraňa ti práve začala ožierať končatiny.
Ale ty si z gumy.
Z titánu.
Z kovu.
Necítiš, nedýchaš, nebojuješ.
Jednoducho ideš.
Plávaš.
Plávaš.
Mechanicky sa dívaš, hlava ti duní.
Zabil by si všetkých naokolo.
Vietor fučí ako blázon.
Mrzneš.
Plávaš.
Nevnímaš.
Necítiš.
Bojuješ.
Oni ti zato stoja.
Ten breh ti zato stojí.
Ale kde je?
Koľko obety ešte?
Koľko premlčaných nadávok?
Koľko metrov, kilometrov...
Musíš to preplávať.
Ideš.
Vieš, že to zvládneš, aj keď si psychicky na dne.
Ale nie na dne mora.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
bannednick
14. 10.októbra 2016 15:00
dosť dobré
Napíš svoj komentár