Som jediná loď na mori,
som zápalka, čo nehorí.
Som dom na konci ulice,
som bozk, čo spadol na líce.
Taký mám pocit vnútri duše
jak horúci sneh,
som jak blázon,
čo sa vydal na nekonečný beh.
Som jak maják pustý,
čo dávno už nesvieti,
som jak vták, čo nemá krídla
a šťastie mu uletí.
Som jak rieka bez prameňa,
veslár bez vesla,
som jak tajná skrinka plná lásky,
čo ostala bez hesla.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár