Vladimír Mináč - Nikdy nie si sama (zopár až kruto pravdivých výrokov z tejto geniálnej knihy, ktorá ma úplne dostala..) :))

Nikdy nevieme, aké hlboké sú rany, kým sa ich nikto nedotýka.

Možno, že vekom obrastá človek ako starý strom machom. Človek sa zraní a rana zacelí. Rana obrastie tvrdou kôrou. Človek sa mnohokrát zraní, až celý obrastie tvrdou kôrou. Človek sa bojí bolesti.

Láska nie je riaditeľná raketa. Pohyb lásky vzniká z nepreskúmaných, tajomných pohonných hmôt. A vždy sa odkláňa od vopred vypočítanej dráhy. Láska je to, čo nenájdeme, ak hľadáme. Je v nej čosi mimo nás. Je to blesk, ktorý sa v nás premení na energiu.

Šťastie trvá vždy krátko. Je to čas, na ktorý sa nepamätáme. Nezabúdame, že sme boli šťastní, ale nepamätáme sa na plynutie toho času.

Človek je sám, keď ho už nikto nepotrebuje. Nič v prírode sa nepodobá ľudskej samote. Človek sa odlišuje od všetkého živého aj tým, že vie byť sám. Že musí byť sám. Že pociťuje samotu ako krutú ťarchu. Samota je zhustená krutosť. Je to neľudský údel pre človeka.

Ale je to správne, že samota je hrdzavá. Je to nebezpečná korózia. Chytá aj najlepšiu oceľ. Nikto nie je z nehrdzavejúcej ocele. Samota je hrdzavé prekliatie.

Láska, to je niečo celkom inšie. V láske musí byť aj žiaľ, aj trpkosť, aj špina. Láska je mnohoznačná ako život.

Srdce je len sval, je to len dômyselná svalnatá pumpa. Čo má táto svalnatá pumpa spoločné s láskou? „Moje srdce bije pre teba“. To je hlúposť: každé srdce bije pre seba. „V srdci prechovávam lásku“. V ktorej komore? V srdci nič nesídli, je tam len kloktajúca krv. Kde sídli láska? Keď milujeme, je všade, aj vo vzduchu, ktorý dýchame.

Druhá láska už nie je prvá láska. V druhej láske milujeme už aj skúsenosťou prvej lásky. Je to už znásobená a umiernená láska. A potom už milujeme najmä skúsenosťou. Potom už vzduch nevonia láskou, už nevonia ničím. Keď vzduch prestane voňať, umiera mladosť. Mladosť umiera na nedostatok voňavého vzduchu.

Je podmet lásky a predmet lásky. Podmet lásky chce držať predmet lásky v oceľovom zovretí. V oceľovom zovretí sa láska scvrkáva. Čím tuhšie je zovretie, tým je menej lásky. Nakoniec sa láska v tuhom zovretí vyparí. Zmizne. Ostane len predmet bez lásky.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu