Chcem vedieť kam smerovali tvoje kroky,
chcem vedieť prečo a kam si mi odišla.
Rada by som obišla tie temné mraky,
ibaže smútočná doba po tvojom odchode nadišla.

Čakám kedy sa zjavíš vo dverách,
čakám kedy sa so mnou opať pohádaš.
Chcem znova počúvať o tvojich poverách,
ibaže ty odomňa už navždy odchádzaš.

Tvoj hlas v pamati mi znie akoby si tu stále bola,
tvoj smiech, úsmev i plač ma stále sprevádza,
Mala som ti povedať prepáč kým si to ešte počula...
teraz už len šepkám a srdce mi krváca.

Vieš, ja som svoje slová nemyslela vážne,
ty dúfam vieš, že som Ťa veľmi ľúbila.
Teraz sú už však moje slová jednoducho prázdne,
ja som bola tu zatiaľ čo tvoja duša blúdila.

Dúfam, že tvoj život bol prekrásny,
pretože ty si mi ten moj skrášlila...
Zaslúžiš si viac než pokoj prevečný,
ach, kam si sa mi len stratila...

V rukách zvieram tvoju fotku a nazerám ti do očí, tak prepáč mi to, všetký zlé slová... ktoré mám uchované hlboko v pamati.


O.v p.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár