Ona sa zmenila... a ja sa bojím, že lepšie to už nebude

Väčšinou si denník cez internet nepíšem dokonca tu nezverejňujem ani osobné pocity iba ak v básničkách. Mrzí ma, že nadišla chvíľa keď to všetko musím zo seba vypustiť práve takýmto spôsobom. Snáď mi pomôžete. Viete... vlastne všetko sa to začalo príchodom istej dominiky. Nechcem povedať, že to je jej vina to vôbec nie, no prišla ona a všetko sa to zmenilo. Ani som si to nestihla všimnúť. Najlepší kamarát sa ťažko zaľúbil čomu som aj rada, no myslím, že by si zaslúžil lepšiu. Viem, ľúbila ho aj ona tým som si istá, no dávala to najavo čudne a v istých veciam ho veľmi ranila. Nechápala som jej láske ani jej vyjadrovaniu. Ale tu teraz nejde o to. Kamoška, ktorá mi bola ako rodina, fakt pre mňa znamenala neuveriteľne veľa tentoraz pôjde o ňu. To čo sa stalo včera ma dostalo a nechcem to v sebe dusiť. Vykašľala som sa na stretko aby som mohla s Jankou osláviť 15 narodeniny. Fakt som sa tešila, že s ňou budem, pretože som vedela, že tento deň je pre ňu dôležitý. Chcela som byť pri nej a stráviť ho s ňou, poblahoželať jej a do nového roka vstúpiť s ňou, tak ako doň vstúpila ona so mnou. Prišla som na kvp, sídlisko v Košiciach, stretla som sa s ňou a s Dominikou. Deň sa začal normálne. Gogo (najlepší kamarát) sa s Dominikou znova rozišiel a zasa boli za zlé. No to som neriešila, teraz išlo o Jankine narodeniny. Pripili sme si Sampanským trochu vypili a Janka išla za ockom, Dominika za mamou. Povedala som fajn, veď ona sa vráti a oslávime to potom. Vrátila sa až okolo 20:00-21:00... Prišla aj Dominika. Za ten čas sme s Gogom rozoberali ako sa Janka zmenila.. že to už nie je Janka, ale Dominika, jej klon. Že sa správa občas ako namyslená naivná hlupaňa. Keď prišla šla som za ňou chcela som jej povedať svoj názor, lebo som to už fakt nedokázala naďalej v sebe držať. Moje svedomie a rozum si vybrali bblý deň, no to už nezmením. Povedala som, že je ako Dominika.. a že chcem starú Janku, Janku, ktorú som mala tak rada, s ktorou som prežila množstvo pekných okamihov. Povedala som jej aj to, že neviem s kým som... či s ňou, alebo s Dominikiným klonom. Povedala mi, že sa zmení, ako vždy .. vždy mi to vravela, no stále opakovala tú istú chybu... Ja som ju len objala a prosila som ju aby bola taka ako predtým, lebo mi už naozaj chýbala. Potom šla domov s vysvetlením, že ide nad sebou porozmýšľať... rozlúčili sme sa a ona odišla. Mala ešte prísť ... no neprišla volali sme jej bola s Dominikou. Povedala, že ide do baru a keď sme sa jej pýtali či sa hodlá na nás vykašľať povedala, že ona domču samu nenechá. Keď sme jej následne volali mala vypnutý mobil.. Volali sme Domči Janka s nami nechcela rozprávať a keď konečne dvihla telefón následne ho zložila. Stretli sme sa až o pár hodín na to v bare. Janka sa zozačiatku tvárila akoby sa nič nestala a tak som si z nej brala príklad, no bola som odmeraná. Ak nebolo treba tak som sa s ňou nebavila. Gogo bol rovnaký. Oni si tancovali a my sme sedeli a čumeli. Ten pohľad ma fakt ubíjal... ta chôdza, tanec.. a pohľad... toto nebola Janka... Akoby sa navždy stratila. A vtedy mi prišlo ľúto za tým čo bolo a čo sa už nevráti. S Gogom sme odišli a ešte pred odchodom Dominika trepla, že som bola s Gogom na zachode.. a že ma ísť za mnou a nie za ňou pričom ja som s Gogom na žiadnych WC nebola... Proste sme sa tam pohádali... a odišli sme. Sadli sme si na lavičku a mlčky sme rozmýšľali. Slovami sme obaja nevedeli vyjadriť svoje pocity. Smútok, sklamanie, úzkosť. Nevedeli sme pochopiť jak sa mohla na nás nám tak urkutne blízka osoba, ktorú sme poznali, ja osobne 10 rokov a gogo od malička vykašľať. Vymeniť nás za holku, ktorú poznala takmer rok. Vraví sa, že zmena je život... no ak takto bude janka pokračovať stratí všetko čo jej bolo kedysi cenné. Ľutujem ju, ľutujem to čo sa z nej stalo pretože predtým by som za tú holku dala aj ruku do ohňa.. ba aj viac, no teraz by som za ňu nedala ani palec. Už teraz mi chýba... no ja nechcem novú Janku, ja chcem tu starú, tú ktorú som poznala a ktorej som dokázala rozumieť. Mrzí ma, že tomu čo sa z nej stalo rozumieť nedokážem...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu