nevidím ťa... strácaš sa mi, bolí to, veľmi.
Hrabem sa v spomienkach, nenachádzam slov,
moj veľký brat, bútľavá vŕba, nastal ten zlom.
Nerozlúčil si sa... neoznámil si, že odchádzaš...
nepovedal si, že na nás budeš zhora dohliadať.
Nerozumiem.... a možno len nechcem pochopiť,
lebo potom by som to, že tu nie si, musela pripustiť.
Ach, ako veľmi to bolí... necítim už tvoju prítomnosť...
bojím sa... smútok ma sprevádza deň čo deň...
vždy si ma chránil, cítim akoby to bol len sen...
nočná mora? krutá predstavivosť? Všetko len nie skutočnosť.
S poslednou vlnou odišla posledná nádej...
na posledné objatie.... posledný dotyk...
S tou vlnou si posledný krát vydýchol...
tá vlna ťa zabila a prúd ťa uniesol... vzal mi ťa...
Nepýtal sa, či može a nepýta sa ako veľmi to bolí,
neprosí ma o odpustenie... nikdy nepovie mi prepáč.
Ten vrah necíti sa vinný... vlastne pravidlá si stolí...
Vráť mi ho spať... to JA ťa prosím... vráť mi ho spať...
Henik, bol si moje srdiečko, teraz si moj anjel,
prežili sme veľa, no ty nedržal si sa pádiel...
vedomie, že nie si ma tak strašne desí...
nenachádzal slová útechy... tak, kde si...?
Neverím, že už zrazu jednoducho nie si...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
azel
22. 8.augusta 2010 09:37
On sa vrati
Napíš svoj komentár