Začínať tento blog že už dlho som tu nič nenapísal ako zvyčajne, je už trochu trápne. Tento blog som chcel však už dlhšie napísať. Lebo v mojom živote sa niečo zásadné deje, niečo mení, posúva niekam ďalej. A hlavne neprežívam, žijem.

Ono vlastne celý tento blog je len akousi časťou môjho nepísaného denníka. Vlastne chcem len povedať, že fakt som vďačný za všetkých ľudí ktorí mi prišli do života a ktorí mi tak nejak momentálne prichádzajú. Je to celé zaujímavé ako dokáže spájať ľudí obyčajný hokejbal. Na začiatku je myš-lienka - čo tak si ísť zahrať hokejbal? Po deviatich rokoch! Vrátiť sa istým spôsobom do detstva, kedy sme šmirglovali hokejky o asfalt, padali "stovky" gólov a honili sme sa za loptičkou... Áno, začiatkom úspechu je myš-lienka, alebo aj sen. Druhá vec, tiež dosť ťažká je ako po deviatich rokoch zrealizovať vôbec hokejbal... nuž treba jednoucho poznať pár ľudí o ktorých vieme že tiež majú radi tento šport. Je však úžasné že žijeme v tak modernom svete, v ktorom existuje fejsbúk a ten môže dokonalo šíriť váš nápad - tak kto ide si zahrať hokejbal??? stačí napísať... alebo vytvoriť skupinu, udalosť... je to ako pavučína... jeden príde, ten pozná ďalšieho a už to ide ďalej a ďalej... a takto sa spoznávame... je nás mnoho a v tom množstve sa predsa niekto nájde kto je kamarátom. Nuž... paráda... niekedy ani nevieme koho môže baviť to isté ako nás. Roky a roky žijú dakedy ľudia vedľa seba a sú si cudzími. (Štefánik)

"Veriť sebe a budúcnosti" povedal raz Štefánik. Áno, ak si veríme a ak veríme že zajtrajšok bude lepší než dnešok, môžeme dokazovať fantastické veci. Nezľaknúť sa skúšky, práve naopak, prísť na ňu pozitívne naladený, uvoľniť sa, nestresovať. Nuž, odbúrať stres je fakt dakedy ťažké, ale vono to jde... Je to potom fanstastický pocit keď najhoršie mám za sebou na konci mája. Je to úžasné...

Človeku keď dačo ide, tak cíti šancu a má hroznú chuť byť stále v dačom lepší. Sakra, využiť tú výnimočnú situáciu keď sa tak darí. Áno, to je ako keď dáš jeden gól, ten ťa povzbudí, dodá neuveriteľnú silu že sa sám čuduješ odkiaľ ju máš. Je to ako Hanlonovská taktika - preraziť práve vtedy keď si rozbehnutý, potom si rýchly a všetci sú prekvapení ako ti to ide. Potom strieľaš v živote góly jedna radosť.

A vlastne budem sa teraz chváliť. Ako ak by niekto chcel, môže mi napísať že som chválenkár, budem jeho názor akceptovať, ale som hrdý na to, aké poznám super baby! Ostatní mi teraz musia odpustiť, ale ja som presvedčený, že baby ktoré poznám sú jednoducho úžasné. Keď niektoré dievčatá odišli, čo mi vždy pri každej bolo istým spôsobom ľúto, vždy som to bral že veď príde niekto lepší... A oni prišli... Ďakujem Jani, Lili. Ten život s Vami proste ide nehorázne lepšie a ľahšie. Vďaka Vám stále verím, že sa všetko kvôli niečomu oplatí, že všetko má zmysel. Niekedy ste boli len snom, ale ako som povedal, na začiatku všetkého je buď sen, alebo myš-lienka. Presne také baby ako Vy som chcel vždy poznať. Je to naplnenie môjho sna. Ďakujem že Vás mám. Kto kráča energicky a vedomí si cieľa, ovláda svoj osud dokonale. (Štefánik)

..a Jani, ôsmeho držím palce! Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožnosti. ...povedal raz Štefánik. Viem že možno sa to nezdá, ale už teraz dokazuješ toho veľa.



Aj vďaka Vám som idealista.

 Blog
Komentuj
 fotka
munchausen  7. 6. 2011 21:46
Hm, na skúšku pozitívne naladený? Tiež dobré, no moja stratégia sa mi zdá výhodnejšia. Je jednoduchá:



Pred skúškou som presvedčený, že ju neurobím. Ak ju spravím, tak som príjemne prekvapený. Ak nie, nie som sklamaný.



Odkedy túto stratégiu využívam, bol som ,,nesklamaný" len raz.



P.S. Ani nie denník, skôr ,,confesiones"...
 fotka
cjubou  7. 6. 2011 22:10
@munchausen

ja vždy opačne, snažím sa dobre naladiť, tesne pred skúškou žartujem a robím si srandu z ostatných - a idem dnu s tým, že spravím - za 8 semestrov som len 1 skúškou robil na druhý a 1 na tretí krát
 fotka
armita  1. 8. 2011 11:59
ĎakujemE (...)

Už vieš, že sem nechodím a ani sem chodiť nemienim , ale na tento nádherný blog sa nedalo nereagovať. Veď čo by som ja bez Teba, spolu s Lili...robila? Hm?

Nechcem tu nič osobné ani len písať, všetko vieš... a teším sa na chatu! Buiiii !

Som na Teba hrdá, za čo všetko, to vieš...
 fotka
kosh  2. 8. 2011 00:38
ano!
Napíš svoj komentár