hladám svoj svet,
hladám ho stále,
chcem odtialto uletieť.
Stojím na križovatke života,
musím sa už rozhodnúť,
či zo skaly spadnúť,
alebo ochutnať kyslosť sveta.
Neverím, že život je ešte sladký,
dlho už ani nebol taký,
ráno sa prebúdzam do hmly
a večer zaspávam do tmy.
Krásne dni mojho života skončili,
neviem čo ma čaká dnes,
pripadám si ako túlavý pes,
hrozné sny sa ma zmocnili.
Existujú už iba dve cesty,
tretia sa mi práve vytratila,
tá, po ktorej som chcel ísť,
tá cesta správna,
sa na veky stratila.
Kto je mojim ozajstným priateľom?
Ja to viem a nikto iný.
Je to Re všemocný,
som pochopený iba Slnkom.
Pochybujem o piatom elemente.
Zem, voda, oheň, vzduch existuje,
ale čo piaty živel? Láska???
tento živel už u mňa nejestvuje.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
markonix
17. 11.novembra 2006 23:41
dobré dielko, ale mňa zaujal tvoj nick lebo viem že moje meno (Lukáš) sa od zadu píše Šákul, je na tom niečo pravdy?
2
Hrone pekná depresívna báseň...ale v podstate veľmi reálny pohľad na svet. Mne sa to páčilo. Aj ja mávam často také myšlienky a pocity, takže tuším o čom hovoríš...
Napíš svoj komentár