Nooo, užitočnejšie ako užitočnejšie...Som fakt zvedavá, ako dlho mi to vydrží, pretože ako sa poznám, veľmi dlho to nebude..Ale tentokrát možno hej, budem silná a zotrvám na blogu čo najdlhšie
Problém je v tom, že ja vlastne ani neviem, čo sem mám písať..Môj život nie je nijak zvlášť ohromný alebo zaujímavý...He, teraz by možno niektorí, čo ma poznajú, protestovali Alebo možno aj nie...Okej, okej, tuším odbáčam od témy...Čo som vlastne chcela povedať je, že netuším, o čom toto tu celé bude, to uvidím neskôr...Možno aj o ničom,,,ako sa tak poznám..
Ale nejako tak či tak začať musím...Lenže ako..?
Okeeej, už viem
Ako som tak dnes zasa raz brúzdala (divné slovo, je to vôbec slovenské..?) po youtube, našla som zaujímavé video (link nájdete v linkoch,,ako inak a pritom som si uvedomila, ako mi v poslednom čase chýba objatie.. Je jedno od koho, len proste nejaké to poriadne objatie..
Ľudia z môjho okolia si myslia, že mne nič také nikdy nechýba..Pretože ja si vraj ľudí nepripúšťam k telu, som odmeraná a blabla...Asi preto sa ma boja objať Jasné, že nie je pravda, že by som objatie nechcela. Ale je fakt, že ľudí si príliš k telu nepúšťam...Prečo? Pretože sa bojím..Čoho? Dobrá otázka..Bojím sa, že ak si ich pripustím k telu a raz ich stratím, bude to priveľká strata..Ale to bude asi tým, že som už takto pár ľudí stratila, takže v podstate mám dôvod na strach..Nie..?
Ale bojím sa aj toho, že niekto ma až príliš dobre spozná a to nechcem..Neviem, asi sa rada tvárim záhadnou
Noo, ale zasa raz odbáčam od témy...Jednoducho a proste mám momentálne náladu v kýbli a fakt by sa mi zišlo nejaké objatie..pretože ako raz niekto múdry povedal:,,Sometimes, a hug is all what we need"..To musel byť veeeľmi múdry človek
Aaale, samozrejme, že sa nechcem nikomu sťažovať, to ja len tak medzi rečou
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár