obaja spíme pod príkrovom smrti
trámy zo spomienok mi držia moje sny
pomaly dýchajú – asi hibernujú
osamelí
na opačných koncoch vety
stojíme bez slov oproti sebe
otáznik je tam, kde nepatrí
zúfalí
ty si si pochoval srdce
a ja ho chcem vyhrabať
spod najčernejšej zeme
bláznivý
návrh padne ako podťatý strom
a zabije ma, vykrvácam pod ním
opäť sa postavím na začiatok
nerozhodní
proti sebe v šachovej partii
iba čierne a biele, nie je
nijaké NIČ, medzi nami nie je
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a bude svetlo na konci
dostane sa ku hranici
a rozhodnutie inteligentné
bude potom nutné
stačí slovo kladné
a všetko je vyriešené
- môj komentár