Nastal deň D.
Zbalila som sa a o 16 mi išiel vlak. Bolo 14:00 keď som sa pobalila. Ešte som sa najedla zobrala knižku, mp3 – ku, rozlúčila sa a išla na stanicu. Na stanicu prišla aj Lea rozlúčiť sa. Z diaľky som videla Martina a v duchu preklínala túto malú dedinu. Rýchlo som sa rozlúčila a pobrala sa do vlaku. Sadla som si vyložila tašku a čakala som kým sa pohne vlak. Cez okno som pozerala na Leu a tiekli mi slzy. Jedna za druhou pekne ako má byť. Vlak sa pohol a ja som jej zamávala a stratila sa mi z dohľadu aj s Martinom, ktorý stál tesne za ňou.
Dala som mp3 – ku do uší a počúvala. Keďže som v noci nespala skoro vynahradila som si to vo vlaku. Zobudila som sa asi hodinu pred Bratislavou. Keď som pozerala na telefóne koľko je hodín, všimla som si, že mám SMS.
Otvorila som ju a čítala som :
„Klári ty odchádzaš? Pravdepodobne naspäť do BA. A je to kvôli mne. Prepáč mi čo som ti včera vykričal a prepáč mi aj to predtým. Bol som opitý ale to ma samozrejme neospravedlňuje, že som sa zachoval ako totálny blbec. Dúfam, že mi to raz odpustíš. Mrzí ma to. Martin“
Pozerala som na SMS a ešte som si ju minimálne 3 krát prečítala. Potom som už len cítila ako mi slzy tečú po tvári.
Nemala som ani najmenšiu chuť mu odpisovať. Ale nakoniec som mu napísala
„Nemá ťa čo mrzieť. Mňa len mrzí, že sme sa spoznali.“
Hneď mi prišla naspäť aj odpoveď : „ to mi je ľúto, že ťa to mrzí. Mňa nestrela v živote lepšia vec ako to keď som ťa spoznal.“
A teraz som sa mohla cítiť ako totálna krava. Vypla som radšej mobil a čakala kým prídem do Bratislavy.
********************
Happy new year
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár