Bratislava, Košice, Modra, Nitra, Rimavská Sobota, Zvolen, Žilina...
Doba internetová vnáša do ľudských životov rôzne paradoxy, mne vohnala do toho môjho jeden veľmi zaujímavý. Tým krásnym paradoxom je mojich sedem ľudí, ktorí sú mi neuveriteľne blízki, pričom iba jeden jediný z nich je z mesta, kde som vyrastala a prežila drvivú väčšinu svojho života. Za päť týchto ľudí vďačím jednej jedinej internetovej stránke, za zvyšných dvoch (zhodou okolností aj za to jediného z "môjho mesta") vďačím náhode a Birdzu... A rada by som povedala iba pár slov, ktorými by som dala jasne najavo, ako si týchto ľudí vážim.
Ivanka. Bože, ako je to dlho? Určite dlho, viem to, pretože Ty si mi vždy bola svedkom... pri všetkom. Pri kopancoch, zaľúbeniach, dobrých a zlých okamihoch, kedykoľvek, vždy si tu bola, aby si vedela, čo sa mi deje v živote a takisto aj naopak. Niektoré priateľstvá vedia pretrvať aj napriek všetkým osudovým zvratom...
Zuzka. Tu viem veľmi rýchlo povedať, že je to krátko, a som šťastná, že som sa nikdy nenechala zmámiť prvým dojmom a prvým názorom na Teba, ale že som si utvorila ten svoj vlastný, a pre mňa určite aj správny. Pretože si pozoruhodný človek, s ktorým sa cítim úžasne a s ktorým mám vždy na tvári úsmev...
Janka. Taktiež si tu neskutočne dlho a chcem Ti poďakovať hlavne za to, že nezabúdaš. Nezabúdaš na mňa napriek tomu, že môj čas na Teba a vôbec na naše tak vrelé priateľstvo už zďaleka nie je taký široký, kvôli tomu, že moderný výmysel menom internet sa mi teraz vyhýba... ale ja nezabúdam, a verím tomu, že raz to bude aj naživo, pretože ja raz prídem... možnože skôr, ako si aj sama myslíš, ak nebudeš proti...
Maťko. Osobitá kapitola môjho života, vpadol si mi doňho tak nenásilne a nechal vo mne tak nezmazateľnú pečať, že sa bojím, aby si raz neodišiel, hoci veľmi dobre viem, že sa to nikdy nestane, pretože niečo tak silné, ako je medzi nami, nemôže nič okrem nás zničiť, a my to iste nedovolíme. Mysli stále na to, že stojím pri Tebe, akokoľvek sa rozhodneš, a som šťastná zo všetkého, čo spraví šťastným Teba... braček môj milovaný...
Katka. Teraz prežívame chvíle ticha, ktoré prerušujú občasné správy o našom živote, nič prekotné a prílišné, ale vieš, ja nezabúdam, že akokoľvek dlho sa môžeme nerozprávať, stále si tu a keď raz to bude lepšie a intenzívnejšie, bude to zase také ako kedykoľvek predtým. A práve preto Ti chcem poďakovať za to všetko minulé, za všetko, čo sme si spolu prežili a za to všetko, pri čom sme boli spolu, keď si bola pri mne v tých ťažkých časoch, kedy sa mi rúcali falošné priateľstvá... viem veľmi dobre, že Ty si taká nikdy nebola, a aj pre Teba platí... možnože sa uvidíme skôr, než si myslíš...
Rendy. Ani nevieš, ako si mi prirástol k srdcu svojou osobitosťou a tým, ako ma dokážeš ako jediný v najťažších chvíľach rozosmiať. Povedala som Ti niekedy, že to vlastne dokážeš ako jediný? Keď je najhoršie, v smiech môžeš všetko obrátiť jedine Ty... a za ten smiech, a za množstvo, obrovské množstvo iných vecí, máš v mojom živote vždy miesto...
Stanko. Ten príbeh je tak smiešny a bizarný, že ho nemá zmysel ani komukoľvek rozprávať. Priateľstvo, ktoré sa vyvinulo v niečo, čo sa teraz nedá celkom presne pomenovať. Človek, ktorý mi bol vždy blízky a teraz je jedným z úplne najbližších, z tých, čo najviac poznajú moje myšlienkové pochody, moju dušu a moje myslenie. Poviem iba jediné: som veľmi šťastná, že za tie dva roky sme stihli ako-tak dospieť... hoci stále sme iba veľké, nezodpovedné deti
Sedem statočných v mojom živote, nie je to predsa len trochu priveľa pre jedného človeka? Sedem najdôležitejších ľudí v mojom živote. Vlastne môžem ďakovať Bohu za to, že mám vo svojom živote toľko duší, ktoré sú mi tak blízke, či už sme teraz v užšom, alebo len vo veľmi krehkom kontakte. Vyčarúvate mi na tvári úsmev... a za to nikdy nebude akokoľvek časté ĎAKUJEM dostačujúce...
Som to najšťastnejšie stvorenie na svete, pretože Vás všetkých mám... Dnes večer zaspávam istotne s pomyslením na vás všetkých, na to, čo vo vás mám, aký je môj život naplnený láskou k ľuďom, ktorí si to naozaj zaslúžia...
*** - vysvetlenie nájdete v profile
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
1
janulka3112
30. 3.marca 2009 18:40
... čo viac dodať? Ďakujem Majka a ver tomu, že dvere máš u mňa stále otvorené aj keby si prišla o polnoci ... mám ťa rada...
2
Dakujem milasik moj mam ta velmi rada a vedz,ze to citim rovnako,ze Ta lubim takisto,a fakt,ze si v poslednom case nepiseme na tom absolutne nic nemeni a nikdy na tom nemoze nikto nic zmenit,vzdy Ta budem mat rovnako rada.
Napíš svoj komentár