(inšpirované piesňou Untitled od skupiny Simple Plan a vlastným životným príbehom)
Už pomaly bola naozaj hlboká noc, ale úprimne, vlastne mi to bolo jedno, nakoľko som zaspala ešte úplne pred zotmením, s hlavou plnou myšlienok, ťažkou na nevydržani, zmučenou neustálym premýšľaním - však viete, ako sa to hovorí, že priveľa premýšľania bolí... tak to bol presne ten prípad.
Zrazu tu bola noc a ja som otvorila svoje oči - a nevidela nič. Boh vypol moje okno na opačnej strane izby, vypol moje svetlo pri posteli, vypol celý svet. Bola som iba oslepená svetlom, ktoré vychádzalo samo zo mňa, tým svetlom, ktoré túžilo po tom, ísť niekam - ísť presne tam, kde je teraz on. Radšej som sa ani nepohla, aby mi pobláznené zmysly po pár tabletkách antidepresív neprikázali vyskočiť z okna. Až taká bláznivá ešte totiž nie som, nech si myslíte, čo chcete!
Zrazu som sa nevedela rozpamätať, čo sa vlastne stalo, a hlavne, prečo sa to stalo. Nechápala som, prečo tu dnes v noci tak ležím a cítim sa tak hrozne. Jediné, čo som vedela naisto, bol fakt, že už dlhšie zrejme nevydržím tú vnútornú bolesť, že sa jej nedokážem zbaviť. Naozaj sa to nedalo vydržať... a potom začali na povrch mojej mysle vylietať tie obrazy.
Ako sa to mohlo stať práve mne? Prečo práve ja som musela byť tá, ktorá si vypočula tie falošne milosrdné slová o tom, že to vlastne vôbec nie je koniec, že má proste iba bordel vo vlastnej hlave a musí si usporiadať myšlienky, pretože nevie, čo ku mne vlastne cíti? Mala som hneď vedieť, že je to v konečnom dôsledku absolútn koniec. Prečo som o tom vtedy večer vlastne začala rozprávať? Prečo som to všetko nenechala tak? Očividne bol dostatočne zbabelý na to, aby o tom začal rozprávať sám, tak prečo som to nenechala tak, prečo som sa ho na to začala pýtať a urýchlila tak rozpad atómu menom náš krásny vzťah?
Dobre, spravila som mnoho chýb, priznávam. A zrazu je to tu, noc je v plnom prúde a ja pred ňou zrazu nemám kam ujsť. Mám pocit, že ležiac na posteli padám niekam dole do temnoty, totálne chorá z tohto zvráteného života. A jediné, po čom túžim, je možnosť kričať do konca života, kričať - ako sa to mohlo stať práve mne? !
Pomaly som vstala z postele a podišla ku oknu, ktoré sa mi objavilo pred zorným poľom a moje zreničky konečne začali fungovať a vnímať svetlejšie a tmavšie obrysy, čo malo za následok, že moja maličkosť nenarazila do nejakého kusu nábytku, ktorý jej stál v ceste. Posadila som sa na parapet otvoreného okna a vytiahla z vrecka trochu poprisadúvanú krabičku cigariet. Vždy mi tak vyčítal, že fajčím - ale koniec koncov, aké mal na to právo? Je fajčenie horšie než to, čo urobil on?
Zvuky zvonku boli naozaj zaujímavé - je piatok v noci, takže vonku sú samí opilci, podchvíľou niekto vrieska, kričí, nadáva, opilecky sa smeje - zábava je v plnom prúde. Aj ja sama som dnes mala byť s kamarátom na chate, oslavoval rovnú tridsiatku, bude sa na mňa naozaj dosť hnevať, že som neprišla, ale bude to musieť pochopiť - proste som nemohla! Ako by som sa mohla dnes baviť? Mám chuť kričať, ale nevydávam ani hláska, radšej sa na to vykašlem a iba fajčím. Mám chuť stlačiť reset a začať celý tento rok odznova. Snažím sa myslieť na tie dni, kedy bolo ešte všetko v poriadku, na tú kopu nádherných zážitkov... Naozaj nechápem, čo sa stalo, kde sa stala chyba, neviem, čo z toho, čo som urobila, by som mala vziať späť, aby všetko bolo v poriadku! Nie, nedokážem to...
Naše spoločné rozhovory, telefonáty, zážitky, toľko zážitkov, čo sme zažili za ten čas, hoci sme sa stretli iba párkrát... ja viem, že diaľka je strašná. Diaľka... ako ďaleko môže byť od môjho okna zem? Zabil by ma ten pád? Ja viem, sú to iba vedľajšie účinky mojich sprostých liekov, ktoré som zožrala, aby som po štyroch dňoch konečne bola schopná zaspať. Popravde, bola som štyri dni nonstop v práci, iba aby som nemusela myslieť na nič iné, iba na robotu - smiala som sa s kolegami a tvárila sa, že je všetko v poriadku. Som rada, že som to spravila, pretože by som zrejme bola scvokla rýchlejšie.
Poradím vám návod, ako sa s niekým najnecitlivejšie rozísť - povedzte mu, že neviete, čo k nemu cítite, potom nenápadne spomeňte slovo rozchod a okamžite tomu druhému povedzte, že sa s ním vlastne vôbec nerozchádzate, iba potrebujete chvíľu času! Potom ho nechajte kľudne odísť, so všetkým, čo k tomu patrí, s objatím a bozkom a slovami , , dovidenia, , a nie , , zbohom, , . Bude to znieť autentickejšie! Potom zamierte späť domov ku svojmu počítaču a vymažte daného človeka zo svojho života, aby keď ten druhý prišiel domov z práce, zistil, že váš vzťah už nesvieti na Facebooku, že ten druhý na internete dal jasne najavo, že už s vami nemá nič spoločné, a vy môžete iba čakať, kedy vymaže aj posledné informácie o vašej bývalej existencií v jeho živote... to je dokonalý spôsob, ako skurviť každý jeden rozchod!
Cigareta letí dole na plechovú strechu kotolne, ktorá sa podo mnou nachádza, a ja mám šialenú chuť letieť za ňou, ale mám sa príliš rada na to, aby som o tom vôbec serióznejšie rozmýšľala. Avšak samozrejme, na truc si zapaľujem ďalšiu cigaretu a premýšľam, bolesť z myslenia už snáď pociťujem až v prdeli vysadenej na radiátore. Niekde dole sa pária dve mačky a ja si s trpkou výčitkou v hlase uvedomujem - posledné milovanie, ešte ja to bolo na prd. Vlastne, všetko je na prd. Aj to, čo cítim, je na prd. Aj to, že neviem, čo som spravila. Aj to, že neviem, čo bolo špatne. Ja vlastne absolútne nič neviem. Ako je možné, že sa to stalo práve mne?
A tie sľuby! Že bude čakať, neviem ako dlho, len preto, že ma miluje... ja by som to spravila. Ale on očividne nie. Pretrel mi oči krátko po začiatku vzťahu, keď mi otvorene povedal, že to boli všetko iba kecy, že to nedokáže. Čím mladší je chlap, tým väčší je to hajzeľ. To si, ženy moje drahé, dobre zapamätajte na najbližších minimálne sto rokov vášho života! Som chorá z toho všetkého, čo sa okolo mňa deje. Dofajčievam druhú cigaretu a veľmi pomaly, potichu po vŕzgajúcich parketách sa premiestňujem ku posteli a sadám si za počítač, aby som napísala túto mimoriadne otvorenú výpoveď.
A nakoniec musím povedať, že rozhodne neviním iba jeho. Zrejme som sa mala viac snažiť a menej mu veriť - menej veriť tomu, že vydrží vzťah na diaľku tých pár mesiacov, kým by sme boli navždy spolu, trebárs aj každý deň. Ale nesnažila som sa, pretože som nemohla - nepovažovala som to za prioritu, pretože som myslela na to, čo bude, akí budeme v budúcnosti šťastní... nemyslela som na prítomnosť. Nevenovala som mu toľko pozornosti, koľko som mala. Je predsa absolútne pochopiteľné, že potom sa na vás chlap vyserie. Chlapi koniec koncov nikdy neboli stále bytosti, nikdy nevedeli takéto veci vydržať... česť vám, výnimky, nechcete náhodou moje telefónne číslo...?
A najhoršie na tom všetkom je to, že by som to rada premazala a všetko to začala odznovu. Celý ten vzťah, celú tú lásku, akú som nikdy nezažila, všetk tie zážitky, ktoré sme spolu absolvovali, všetky tie slová a dotyky a bozky a vôbec všetko... milujem ho. Nevedela som na neho tak celkom zabudnúť, odkedy mi toto spravil prvý raz, tak aké strašné to asi bude teraz, keď mi to spravil znovu? !
Nenávidím, ako ťa milujem, zlato...
How could this happen to me?
*** - vysvetlenie nájdete v profile
Skutočný príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
2
muselo to byť pre teba strašné, neviem si to predstaviť a radšej ani nechcem. Ale napísané je to úžasne, veľká škoda že si to musela zažiť naozaj. Držím palce aby si to vydržala
3
najhoršie je, že aj tak ich budeme milovať,aj keď nám doubližujú tak, že už nebudeme môcť ani vstať z postele a zasmiať sa na prostoduchom vtipe...
Ale držím palce, aby si sa zo smútku vymotala, blog je písaný zo srdca a taký človeku veľa dá.Ako teraz mne. A aj vtedy, keď číta niečo, čo možno inokedy on sám prežil...a som rada, že nie som jediná, ktorá v zúfalej situácii siahne po krabičke
Ale držím palce, aby si sa zo smútku vymotala, blog je písaný zo srdca a taký človeku veľa dá.Ako teraz mne. A aj vtedy, keď číta niečo, čo možno inokedy on sám prežil...a som rada, že nie som jediná, ktorá v zúfalej situácii siahne po krabičke
4
Navod na najnecitlivjesi rozchod nepotrebujem, tiez som ho zazila takym istym sposobom s jednim malinkym rozdielom - vtedy este facebook nefrcal tak si ma premenoval v mobile oficialnejsie ako poistovacku tam mal ulozenu...vela stastia a hlavne nielenze nemysli tak moc na to, co bude ale ani na to, co bolo. Dolezita je pritomnost, aj ked je obcas na figu
5
ani veľmi sa mi to nechcelo komentovať z toho dôvodu, že by som tresla nejakú hovadinu. Si zranená, láska sa s tebou len zahráva a keď už vyzerá niečo perspektívne a krásne, zrúti sa to nečakane ako domček z kariet... je to veľmi smutné, naozaj. Možno robíš chybu aj ty, že očakávaš veľa od každého vzťahu. A možno len stretneš takých ľudí, čo vôbec nemajú na to mať nejaký normálny vzťah s perfektným dievčaťom - čiže s tebou... daj láske čas... (hovorí tá pravá, ktorá stále plakala za to, že ju nik nechce, že?)... snáď sa objaví už taký, ktorý nebude grobian, ale ten pravý s veľkým P.
6
Neuveris, ale poznam podobny problem. Ja mam priatelku zo slovenska, ale zijem v Rakusku. Je to len 100 km, ale aj tak sa nevidime tak casto, ako by som chcel. Raz, maximalne dva krat cez tyzden... a aj to iba vikendy... a tak teraz myslim iba na prazdniny, ked budem na slovensku. Konecne s nou. A pritom asi tiez zabudam na pritomnost... Dnes som s priatelkou pol roka spolu... uz sa pozname lepsie ako samych seba, lubime sa, no mam pomalicky ten pocit, ze uz to neni take, ake to byvalo. Ked sme spolu to je fajn, a myslim si, ze lietam, ale ked tu neni, tak som smutny, ale neni to tak, ze by som stale na nu myslel. Je pravda, ze maturujem, mam stres v skole, lebo matika asi nedopadla u mna dobre, a tak... ale aj tak mi je luto, ze to neni ako na zaciatku, ked sme boli nesmeli, a hanblivy, a "zalubeny po usi"... teraz uz len zalubeny...
p.s. k bolgu pekne napisane, viem si ta presne predstavit fajcit pomali, vychutnavat si cigaretu... si taka zamyslena, ze by si si asi ani nevsimla, keby niekto vkrocil do tvojej izby, proste ta mam pred sebou...
p.s.2. sorry, asi som nemal pisat o mne... nehodi sa pisat o problemoch vo vztahu, ked ten druhy prave on prisiel... prepac.
p.s. k bolgu pekne napisane, viem si ta presne predstavit fajcit pomali, vychutnavat si cigaretu... si taka zamyslena, ze by si si asi ani nevsimla, keby niekto vkrocil do tvojej izby, proste ta mam pred sebou...
p.s.2. sorry, asi som nemal pisat o mne... nehodi sa pisat o problemoch vo vztahu, ked ten druhy prave on prisiel... prepac.
Napíš svoj komentár
ale v mnohych veciach nesuhlasim.. hlavne v tych vseobecnych obvineniach..
nie vsetci chlapi su svine, ako nie vsetky zeny su klamane..
nie kazdy vztah na dialku sa zruti
vsetko to zavisi v tom, ci sa ti dvaja naozaj miluju, alebo sa len tvaria /popripade jeden z nich/
teda stat sa to moze lahko.. avsak hoc to i znie hnusne, treba sa na to vykaslat.. nevravim prestat milovat a zacat nenavidiet.. ale prestat sa trapit..
/nici to zdravie a neriesi nic..