Thank you for the music...

(- ***

Dnes v noci ma tak napadla príjemná, hoci úplne prozaická vec. Totiž, čo mi v poslednej dobe a vlastne počas celého môjho života robí najväčšiu radosť.

Nie sú to peniaze, hoci nie som z oných rojkov, ktorí tvrdia, že nie sú vôbec dôležité. Samozrejme, že si za ne človek nekúpi šťastie, zdravie a už vôbec nie lásku či pokojný život. Peniaze boli, sú a budú. Nie vždy na mojom účte, nie vždy toľko, koľko by bolo potrebné, občas so znamienkom mínus na začiatku, nie vždy šťastne využité. Peniaze však dokázateľne kazia charakter, takže v konečnom dôsledku som rada, že ich zatiaľ nemám prebytok.

Takisto to nie sú ani žiadne kariérne či školské úspechy. Som zase raz z ľudí, ktorí radi získavajú dobré známky a postupujú v práci čo najvyššie. Čo však, povedzme si úprimne, v konečnom dôsledku s tým? Ťažko povedať, maximálne tak pocit spokojnosti sama so sebou...

A tak sa dostávame k otázke, či náhodou mojou najväčšou radosťou nie je láska. A tu sa dostávame k najrazantnejšiemu nie celej mojej výpovede. V poslednej dobe si realisticky pripúšťam, že láska mi v živote dala veľa nádherných okamihov, zážitkov a nezameniteľných pocitov - ale na môj romantický vkus vždy končila až príliš bolestivo. V spomienkach sa že vraj milosrdne uchovávajú najviac tie krásne okamihy, pričom tie nešťastné sa pomaly vytrácajú a pomáhajú nám nezatrpknúť.

Bohužiaľ, toto zrejme na mňa neplatí, pretože moje srdce si až príliš živo pamätá všetky tie bolestivé slová, ktoré sa do mňa zavŕtali ako hrdza do kovu. A tak od istých okamihov neznášam slovné spojenia , lebo ťa ľúbim, , , prepáč, ale ja to nedokážem, , či jednoduché , neviem, . Práve toto posledné slovo mi za môj krátky život ublížilo zrejme najviac.

Ale kráčam ďalej... S vedomím, že láska zrejme nikdy nebude nič stále, ale iba prchavá premenná v rovnici môjho bláznivého života. Skala zvetráva, papier sa rozkladá, kov hrdzavie a láska prichádza a odchádza potichu a nenápadne, ale bohužiaľ častejšie náhle a nečakane, podobná tajnému atómovému výbuchu...

Priatelia? Tí sú mojím slnkom, dovolím si povedať, že niekoľko z nich stálejších, než som kedy si dovolila čo i len dúfať, ale i oni samozrejme vedia zarmútiť, najviac vzdialenosťou, ktorá nás delí...

Viem, že za to nemôžu. Nik nemôže za to, ako sa s nami zahráva osud, neovplyvníme to, že priateľské puto akoby sa naschvál zosilňovalo priamoúmerne každým kilometrom, ktorý delí vaše bydliská...

Pretrvávame a tým je naše priateľstvo často výnimočné. Je krásne, že priateľstvo svieti tam, kde láska zhasla svetlá a hojí tam, kde láska zasadila vážne rany. Avšak vzdialenosť, často prinúti jedného z nás márne túžiť po tom druhom, po jeho krásnom dotyku a objatí...

Ale je tu jedna vec, ktorá sa nemení a stále ostáva, nevzdaľuje sa, neubližuje a nebolí. Hojí rany, pomáha sa smiať, takisto aj plakať. Ja a moja hudba. Od útleho detstva najbližšia priateľka, druhá nevlastná sestra, dôverníčka v depresiách a smútkoch, svetlo v tmách a najkrajšia terapia v ťažkých časoch, kedy už nič iné nezostáva...

Mnohí ľudia hovoria, že hudba je pre nich dôležitá, že bez nej si nevedia predstaviť deň. Môj deň začína pustením si skladby, ktorá mi v poslednej dobe hovorí najviac, takej tej dočasnej najväčšej srdcovky, ktorá akoby tryskala priamo zvnútra človeka. Nenapíšem poriadny článok či poviedku bez skladby s dobrými slovami a krásnou melódiou, ktorá inšpiruje, najväčšou inšpiráciou pre najlepšie básne sú nádherné orchestrálky, bez ktorých by tvorenie ani len nezapočalo.

Nezaspím sama bez tichej hudby, ktorá ukľudní a učičíka často utrápené zmysly, hudba je pre mňa všetkým. Potrebujem spievať, potrebujem hrať, ak chcem zo seba dostať slzy, potrebujem počúvať, ak chcem cítiť oslobodenie, a hudba mi ešte nikdy v živote nepovedala nie. Nikdy ma neodmietla, nikdy mi neodpovedala, že nemá náladu, nikdy nepovedala, aby som počkala pár minút, nikdy ma nezradila, a keď ma zarmútila, bolo to najkrajšie zarmútenie na svete.

Dnes večer sa k Bohu pomodlím a poďakujem mu za hudbu, ktorú dal ľudstvu na prežitie všetkých útrap.

So I am singing, thank you for the music...

*** - vysvetlenie nájdete v profile

 Vyznanie

8 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu