srdce, kotva a kríž.
Posledného hláska
vydala jedna z nich.
Životom spätá trojica,
ale už sú iba dve.
S trpkou slzou na lícach
zmizla jedna v tme.
Viera, nádej...kotva, kríž.
Niekde sa stala chyba,
ale nik za to nemôže.
Iba ak láska, čo chýba.
A zvyšné dve sú na nože...
Tak pýta sa viera nádeje:
- Načo si vlastne na svete?
- Ak lásku raz osud odveje,
ja som tá nádej,
že snáď sa nemôže stratiť.
- Nie? Veď už sa nemá ako vrátiť.
- Čože? Ty si vravíš viera,
keď ani sama neveríš?
- Možno, no je to len môj kríž. Teba doň nič.
- Ach, máš krutý bič.
A tvoje slová... iba chabá skrýš.
- Už nevrav to znova!
- Len si nimi neublíž...
- Mlč, čuš! Bezo mňa by si aj tak nebola.
- Bez teba, ja a nebola? Hlúposť, ale vrav...
Čo by bolo bez viery?
- Bezo mňa v teba ľudstvo neverí,
budeš len kus zbytočného sveta...
- ... iba pomstychtivá veta!
- Never mi, mysli si, že je to lož.
Hoci mám krutý bič, tvoj bude smrteľný nôž.
- Aj tak ma menej zabolí...
- ... môj plameň s tým tvojím dohorí.
- Nech! Ja sa viac nebojím.
- Dobre, tak skoncujme už s tým.
Ani ja viac nemám strach...
Viera, nádej, láska... dnes už iba prach.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Toto bolo úžasné.