..prvá vec ktorá mi napadla, keď si odišiel, bola, že ťa nenávidím a, že si ma pripravil šťastie a lásku po ktorej som tak túžila. Odišiel si za ňou, áno viem to. Iný dôvod si nemal. Klamár. Chcela som byť len s tebou, dala som ti všetko čo som mala a ty si ma len sprosto využil. Už viac neverím na lásku, už viac neverím tebe. Zničil si ma a v mojej hrudi už neostalo srdce, no jedna veľká čierna diera, vypálená smútkom. Tvojou vinou. Áno tvojou, nečuduj sa. Prešli roky a ja som na teba stále myslela, prešli ďalšie a ja som pomaly zabúdala. Keď náhodne som si spomenula na teba, dúfala som, aby si aspoň ty našiel ju. Tú po ktorej si tak pátral, tú po ktorej si tak vrúcne túžil.
Rokmi som zostarla, nikoho som nemala. Stále s dierou v hrudi, zaplátanou časom, no stačil jemný vetrík a záplatu strhlo. Už som si nepamätala teba, či to čo si mi vtedy urobil. Po dňoch a mesiacoch som len bezvládne klesla k zemi a viac sa nezobudila..


 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár