Že osud nám dá, čo nemáme...
Tvoja odvaha či môj strach?
Vravíš, že je to o sekundách,
Ale ty si nebol pri mne, keď mi tiekli slzy
Môže mi byť jedno, že ťa to mrzí...
Necítim tvoj dotyk, no vidím úsmev
Necítim biť tvoje srdce...
Zmizli všetky úprimné slová
Moja otázky ignoruješ, znova
Tak čo sa stalo s naším tajným svetom?
Rozplynul sa vtedy, keď skončilo leto
Nemajú tu miesto budúcnosť a plány
Len moje myšlienky ostali tu samy.
Tie city sú už preč a mi už máme čas,
Vidieť pointu, čo bola doteraz skrytá v nás
Nebola to tvoja odvaha ani môj strach,
Keď si šepkal ticho v kvapkách,
Milujem ťa...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sisska
27. 2.febuára 2010 17:43
tvoj príbeh?
2
Je to veľmi pekné Oceňujem, že rýmy sú rýmami, dáva to zmysel a cítiť cit ako to už pri lyrike býva
Napíš svoj komentár