(alebo ako sme cestovali na náboj)
Náš píbeh sa začal úplne normálne.Moja profesorka matematiky a zároveň aj moja triedna prišla jeden pekný deň za mnou s ponukou či by som nešiel s mojím spolužiakom na matematický náboj.Po krátkom premýšľaní sme obaja súhlasili.A tu sa začína náš príbeh.
Tak som sa začal pripravovať,aby som moju profesorku nesklamal,lebo to je to posledné, čo by som jej chcel urobiť.Keďže náboj je tímová súťaž vybral som si ešte nejakých spolužiakov aby sme vytvorili čo najsilnejší tím.Ako sa postupne blížil deň D,odchod na súťaž,mali sme s našou profesorkou každé poobedie prípravu aby sme,čo najlepšie uspeli a umiestnili sa na tých najvyšších miestach.
Takto sme postupne dospeli až k dátumu 10.11.2006,dátumu údajného odchodu na súťaž.Možno sa čudujete prečo som napísal údajného,ale sľubujem,že to sa všetko vysvetlí.Tak teda ráno sme sa všetci,čo sme mali tú česť byť nominovaný na súťaž a zároveň sa uliať aj zo školy,stretli na stanici v Malackách.Teda všetci okrem profesorky.S ňou sme sa mali stretnúť až v Bratislave.Tak sme všetci súťažiaci nastúpili do vlaku a naša dobrodružná cesta sa mohla začať.Asi poznáte jako vyzerá cesta 10 študentov gymnázia.No jednoducho sodoma a gomora.A aj za túto cestu plnú zábavy vďačíme našej profesorke,ktorá nám celkom zaslúžene dôverovala.Veď nikto sa nezranil,neumrel,nestratil.Len čo sme sa parádne hneď zrána zabavili.A to je lepšie ako nejaký životabudič.
Keďže cesta z Malaciek do Brtislavy netrvá až tak dlho,ubehla ani sme nevedeli ako.Tesne před Bratislavou sme prišli na jeden menší problém.Jeden z nás si nekúpil lístok.Tak sme ho nejako ukecali,že on ide na dôležitú súťaž,že je chodobný študent a tak.A to sa nám podarilo aj za pomoci našej profesorky,ktorá sprievodcovi po telefóne vysvetlila,že je to skutočne tak,a že či by nebol aspoň raz schopný urobiť výnimku.Na naše všeobecné prekvapenie súhlasil a ešte nám poprial veľa šťastia a pochválil nám profesorku.Vraj jehrozne zlatá.Ani sme sa nenazdali a prišla naša výstupná stanica.Nervozita pomaly vrcholila,keď zrazu prišla profesorka s úsmevom od ucha k uchu,ako vlastne vždy,no teraz bol ten úsmev troška iný.Dosť škodoradostný.Hneď ako sme ju zbadali,vedeli sme že sa muselo stať niečo veľmi smiešne alebo vtipné.Tak sme sa jej spýtali čo sa stalo.A to čo nám povedala nás nenapadlo ani v tom najbláznivejšom sne.Jej veta znela:“Decká,tak dnes sa náboj nekonná,dnes je len fyzikálny.Som si troška pomýlila dátum.“Ako náhle túto vetu vyslovila,nechceli sme veriť.ak nám ukázala leták.A tam stálo presne to čo povedala.Že 10.11.2006 sa koná fyzikálny náboj a nie matematický.Čo už veď aj učiteľ je len člověk a môže sa pomýliť.A učiteľ matematiky dvojnásobne.Veď poznáme tie vtipy.
Tak takto dopadla naša cesta na skvelú súťaž.Na súťaž.ktorá sa vlastne ani nekonala.V koži pani profesorky by som po návrate do zborovne nechcel byť.Lebo jako poznám našich profesorov si ju doberali.Ale určite len v dobrom.Teraz stačí před ňou spomenúť náboj a hneď sa začne smiať.Veď je to naša troška zábudliá,no vždy usmievavá triedna.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
2
jeej, ona je fakt zlata buduci rok si ju ako triednu užijeme my, už sa na to tešiim
a akožee... som si ista že vy by ste zvladli aj ten fyzikalny
a akožee... som si ista že vy by ste zvladli aj ten fyzikalny
Napíš svoj komentár
Ale inak fakt zlata triedna