Správni tigri

S úsmevom si zobral najnovší výtlačok Times a položil päťdolárovú bankovku na pultík. "To je dobré, nechajte to tak." Nasadil si klobúk a pomalým, elegantným krokom odkráčal od prekvapenej predavačky. Prechádzal sa po malých, živých uličkách dopoludňajšieho mesta, pomaly si poťahoval z vanilkovej cigary a usmieval sa na okoloidúcich. Usadil sa na lavičku, otvoril Timesy a s výrazom spokojného ekonóma, ktorému sa dobre vyvíjajú ceny reálií a ropy, sa pustil do čítania.
Ľudia okolo neho prechádzali a zdravili ho. Mnohí ho už poznali. Pomáhal starenkám s nákupmi, mamičkám s kočíkmi a deťom kupoval sladkosti. Všetci boli dnes uvoľnenejší ako obvykle. Bola sobota, jedenásť hodín a ľudia sa nemohli dočkať domova a teplého obeda. Vtáky čvirikali, stromy rozvoniavali jarným oparom a obloha bola krištáľovo čistá. Dofajčil cigaru, nedopaľok odhodil do koša, zroloval Timesy, strčil si ich pod sako a zdvihol sa. Stopol taxík.

"Na poštu. Impozantný hudobný vkus", pochválil šoférovi Stounov a v pohodlí taxíka sa nechal odviezť k budove pošty. Taxikárovi nechal pomerne mastný tringelt a vkročil dovnútra. Otvoril kufrík, vytiahol dva pomerne ťažké balíčky a vykročil k oddeleniu so zásielkami. Položil ich na pultík a usmial sa na postaršiu rozkysnutú poštárku, ktorá nebola veľmi prívetivá, čo však bolo vysvetliteľné, ak berieme do úvahy, že jediná činnosť, čo napĺňa jej deň, je trieskanie pečiatkou. Ten zvuk musí počuť aj keď zaspáva. "Doporučenia?"
"Poprosil by som." Vypísal doporučenia. Zaplatil pár dolárov a odišiel.

"Už prišla správa od Jonesovcov?"
"Nie, pane."
"Pamätaj, Smith. Ak sa budú vyhrážať, ustúpime im. Sú to tvrdí chlapi. Strašní zmrdi. Všetci ich majú radi, ale keď ich naserieš, ani si nestihneš uvedomiť ako a už si v rakve. Ale ak sa zľakne alebo bude žobrať o odpustenie, pritlačíme my. Ako správny tigri musíme vycítiť, kedy môžeme udrieť a kedy sa zdekovať."
"Áno, pane." Muž v šedom kabáte odkráčal a zavrel za sebou dvere. Nemohol sa dočkať zásielky. Dúfal, že to výjde. Potom bude môcť rozbehnúť obchod s drogami naplno.

O týždeň neskôr si pani Jonesová v Texase rozbaľovala svadobný dar od svojho drahého. Nemohol momentálne z obchodných dôvodov byť tu pri nej, ale aspoň jej poslal balíček. Čo to bude? Bude to činčilí kožuch? Alebo nejaké kvety? Šperky?

S príšerným, vydeseným výkrikom pustila krabicu na zem. Váľala sa pred ňou zdochnutá mačka a ona si stále dookola čítala list, ktorému nemohla uveriť. Veď on ju chce zabiť!

Muž v šedom kabáte sa neveriacky pozeral na kyticu červených ruží a diamantový prívesok.
"Smith? Robí z nás idiotov. Ideme do toho."

S úsmevom si niesol nový výtlačok Timesov a pofajčieval vanilkovú cigaru. Na tvári mal spokojný výraz a vychutnával si posledných pár hodín pred tým, ako sa na povrch vyplavia dva veľmi zapeklité problémy.

 Záchod

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu