Tneš?
Tak prosím. Tni!
Budem sa pozerať.
Budem načúvať.
Ako sa lyko trhá vo dvoje,
odletuje suchá kôra,
z dier vyliezajú mäsité červy a hmyz
a s každým tupým úderom
jadro piští, škrípe, skuvíňa,
zoviera železo –
A ty! Ty tni!
Sadíš, tak aj rúb,
kým nezotneš čo je tvoje!
Čo vyrástlo na tvojej zemi
nepatrí samo sebe
a samo ani nezarodí,
ani nezhynie.
Keď sadíš, tak aj rúb.
Ja sa budem dívať.
Budem načúvať.
Kým mi z očí nevylezie posledný červ...
...či kým mi v rukách nepraskne násada...?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár