a to sa mi páči,
že sám sebou sa stávam,
keď moknem v Daždi.
Len prš keď upadám
len prš keď sa usmievam na teba.
Len prš, ja neprestávam,
stáť a čakať, nato čo sa nedá.
Prečo neprší každý deň
to neviem, Pán Boh je aj taký.
Sem tam musíme, aj my ísť si preň
do nebies, za oblaky.
A to sa vraj nedá.
Tak na to sa pozriem hneď.
Napijem sa čaju, trošku zmoknem,
..a poviem duši, ,,leť!"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
silanova
31. 5.mája 2013 22:31
I give up.potrebujem Ti položiť otázku prečo nie častejšie. Tá čo je "závislá " na Tvojich blogoch
Napíš svoj komentár