Prečítala som už príliš veľa príbehov lásky šťastnej, aj tej, ktorá skončila, ale hlbokej. Knižné stránky pokryté písmenami, vyznaniami, kde aj z obyčajností boli hlboké myšlienky, zamyslenia hodné. Známe klišé, také sladké texty, pri ktorých sa usmievate, lebo to je neskutočne sladké, ale keď zavriete obal, čo zostane? Trpká chuť, odfrknem si lebo to je len literatúra, život je o niečo viac dramatický, chudobnejší o plytké šťastie a tu, v tom názve realita ľudia hľadajú hlboké podstaty, ťažké dôvody a uznanie si žiadajú len pre seba. A nikto nie sme z inej odrody!

Život si sťažujeme (ne(vraj)vedomky, lebo prečo nie? Všetci máme neprajníkov, každý nás len využíva, a my sme takí... Dobrí. Iste, závidia nám nos medzi očami a ešte vzduch v pľúcach, a inak sme úplne iba ľudia, bez jadra, len obal. Pekný obal, myslíme si. Chceme byť zaujímaví a obal prezradí veľa, často to najdôležitejšie, iste. Využiť sa dá len to, čo sa nám ponúkne a život je veľký trh ponuky na využitie v rôznych smeroch.

Zaspatí sme, je iná doba. Doba už nie je rok, či desaťročie, je to životný štýl.
Momentálna potreba, musíš rásť a budovat svoju budúcnosť aj na úkor, teda, hlavne na úkor všetkých naokolo, lebo ak neberieš ty, berú tebe, rodina nie je žiadna svetlá odchýlka od platného pravidla.

 Rozprávka
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár