Mal by za nou ist a presvedcit ju...
Dokazat jej ze ju miluje...
Postavil sa z drevennej manzelskej postele a vysiel z izby.

***

Hned ako vysiel na ulicu, ocitol sa oproti ciernemu psovi, ktory zjavne nemal pana."Zostal si sam co? Aj tebe utiekla majitelka s nejakym belochom, ktory ta nenavidel a preto ta nechali tu. Sameho. Tak pod, dam ti nieco pod zub.."obratil sa spat do domu a cierny psik, akoby porozumel cupital za nim. Vstupil do izby a z hovadzieho masa odrezal kus, ktory mu hodil.
Ved on by ho aj tak nikdy nezjedol. Este aj to stare maso mu ju pripominali. Ach, ako mu chybala.

Pes sa s chutou do masa pustil a o chvilku zostal na zami uz iba mastny flak. " Tak co, ake ti dame meno? Hmmm.. Daniel... ano.. budes Daniel. Symbolicke meno." zasmial sa asi po prvykrat odvtedy co sa vratil domov a ona tu nebola a pohladil psa po hlave.
Danielovi sa novy pan zjavne zapacil a preto veselo zacal krutit chvostom a obsmietat sa mu okolo noh.

Po chvili vahania vysiel znova na ulicu so psom v patach. Vzdychol si, pozrel sa zapad slnka, ktory pred nim maloval nadherne divadlo. "Nenavidim zapad slnka. Pripomina mi, ako som zlyhal," pomyslel si a obratil sa chrbtom k domu a vykrocil po prasnej ceste.

Nevedel ako dlho kracal a vlastne ani to, kam kracal. Chcelo sa mu jednoducho ist a zabudnut na cely svoj doterajsi zivot.
Myslel na svoje deti. Teda vlastne nie. Myslel na Mirabelle. Ci je stastna a ci jej "ten biely" ako ho v duchu nazval, neublizuje.
Dufal ze nie.

Daniel bezal po jeho boku a od chvile co dostal maso, sa od neho nepohol ani na krok.Stal sa z neho jeho priatel. Jediny, ktoreho teraz mal. Dovodom, bola znova ona. Kvoli nej vsetko opustil a vybral sa ju hladat, aby jej mohol povedat ako velmi ju miluje a prosit ju do zaniku sveta,aby sa s nim vratila domov. Domov. Vlastne teraz uz ziadny nemal. Dom ano, ale nie domov.

"Dom. Ako smiesne znie to slovo, ked pomenuva tu chatrc ktoru pre nu postavil ked sa brali.Palene tehly a drevo. To bol material, ktorym sa krvopotne snazil pre nu nieco urobit. A ona s tym vtedy bola velmi spokojna. Ved nic ine ani nepoznala. Hned ako sa zacali rodit deti ich dom sa zacal rozrastal. Teraz bol uz poriadne velky. Dala sa tam najst kuchyna, spalna aj detska izba pre deti. Teda kedysi to tak byvalo. Teraz uz nie.

Teraz bludil po neznamych cestach. Nevedel co robit. Nevedel kam ist. Nevedel kde ju hladat. Vtom Daniel zastekal a jeho to prebralo z chodu myslienok.Obzrel sa ...

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
amrafel  13. 3. 2008 21:03
vau, to je skutocny pribeh?
Napíš svoj komentár